Je 1.6. – deň detí. Prajem im šťastný slnečný pondelok, nech si svoj deň užijú. O našich aktivitách v ústrety deťom som písala vo včerajšom článku. Dnes by som rada pár slov k téme ešte aktuálnejšej: dvaja kozmonauti poleteli do vesmíru. Čo to pre ľudstvo znamená a aké brány nám tento krok otvára, o tom dumajú nielen vedci, ale aj literáti, vizionári.
Podstatou novinárskej práce musí byť aktuálnosť. Preto aj vítam iniciatívu magazínu Kľúč Od. Svojimi otázkami rozoberali práve tento počiatok novej éry putovania do vesmíru. Moje odpovede a vízie nájdete na linku:
No naše dnešné predstavy nie sú ničím novým. Už aj pred pol storočím ľudí trápila možnosť, čo ak je na Marse život a ako je naša civilizácia hlavne ľudsky vybavená na prípadnú kolonizáciu Marsu?
Nie som práve fanynkou scifi, ale knižka Ray Bradbury: Marťanská kronika je svojím spôsobom úchvatná. Marťanov a ich životy vysníval neskutočne poeticky. A my ľudstvo prichádzame kolonizovať a plieniť obdobne, ako onoho času Krištof Kolumbus drancoval pôvodnú Ameriku. Reedícia je stále dostupná, anotácia stojí za povšimnutie:
https://www.martinus.sk/?uItem=95114
A moja vízia, ako všetko nepotrebné raz skončí na Marse? Dalibor Janda to sformuloval vtipne a výstižne. V dobe modernizácie a robotiky raz bude nadbytočné zviera aj samotný človek. Až sa nás raz zbaví naša matička Zem, v súlade s postojom Všechno na Mars.
Celá debata | RSS tejto debaty