Knižná mapa

Sám si pýtať kritiku je podľa mnohých až nepochopiteľný, sebadeštruktívny čin. No nájdu sa aj výnimky. Obdobne ako som si ja vypýtala názor teoretika poézie na moju zbierku poézie, tak aj zakladateľ Greenie knižnice, kde tie moje zbierky vyšli, si sám a bez donútenia vypýtal kritiku na svoj fantasy seriál.

Stanislav Hoferek je, ako spústa mladých, tiež milovníkom fantasy. Jeho séria E-kníh Prekliatie temných elfov sa však na stránke Fandom.sk dočkala zdrvujúcej kritiky. Odborníci zo sveta fantasy mu okrem gramatiky vytkli aj politický slovník, ktorý vo fantasy svete nemá čo hľadať, či chyby v skladbe samotného deja. A tiež krátkosť knižiek na úrovni poviedok, max. noviel.

Keď sa pod paľbou kritiky ocitla moja iná vzácna priateľka, Zuzka K., vnímala som tiež obdobný problém. Obaja majú podobný prístup k literárnemu dianiu.

Priveľa lásky, podpora literatúry srdcom aj dušou. Pri toľkej energii si naberajú na plecia až priveľa. A bežní členovia spoločenstva sa akosi len vezú. Využívajú výhody, prípadne odchádzajú, ak im títo nadšení dobrovoľníci nenaplnia do bodky všetky ich predstavy a očakávania.

Samotná Greenie knižnica sa z tejto ťažkej kritiky ponaučila. Minimálne v tom, že si Hoferek najal korektorku, ktorá aktuálne kontroluje až tri knihy súčasne.

No pravopis a preklepy by si mal v prvom rade kontrolovať každý jeden autor sám za seba. Aspoň raz, najlepšie viackrát, je vhodné si všetko po sebe prečítať a podľa možností zredukovať, vyhodiť všetok balast. Čitateľ si predsa zaslúži, aby sme ho nezaťažovali zbytočnosťami a ponúkli mu len to, na čom nám naozaj záleží.

Ak Stanove fantasy majú aj svojich fanúšikov (dúfam, že áno), mali by ste ho práve v tejto chvíli podporiť. Minimálne preto, aby nemal pocit, že všetko, čo píše, je brak. Lebo ani určite nie je. Mňa od neho najviac oslovujú jeho aktuálne básne s náznakom humoru.

Aktuálne nám v GK vzišla zbierka citátov, ktorá tiež stojí minimálne za povšimnutie. Mládež citáty obľubuje, snáď niektoré oslovia aj vás.

Patrícia Brestovanská – V spleti zmyslov ( Greenie knižnica, greenie.elist.sk)

O prístupe, ktorý snáď umožňuje prijať aj kritiku, hovorí citát:

„Dokým v sebe nenájdeme správnu mieru sebakritiky, dovtedy budeme považovať opačný názor za urážku.“ To, že ho autorka vybrala, nám dáva nádej, že snáď aspoň nejakú formu kritiky aj sama unesie.

A asi najväčšou chybou tejto zbierky je, že Brestovanská zozbierala citáty bez udania autora, diela, roku. Máme pred sebou zoznam výrokov, no netušíme koho. Nijako nečlenený. Posledná, tridsiata strana, je dokonca pridaná len omylom, úplne prázdna.

„Niekedy máme pocit, že sa s nami život len zahráva. Dáva nám do ruky štetce

a sleduje, ako nimi maľujeme. Vytvára nám situácie a pozoruje nás, ako proti ním bojujeme. Posiela nám ľudí a díva sa, ako ich milujeme. Ukazuje nám kým sme, no toleruje nám, ako sa maskujeme. A raz príde deň, kedy nám povie „žite“, no my tu už nebudeme.“, citát až prahne po poznaní, kto si toto vôbec myslel a kde svoje myšlienky zdieľal.

Občas je fajn urobiť si test osobnosti. Mojej priateľke, čo mi posiela knihy, vyšlo označenie Sprostredkovateľ, mne zase Logik, Vizionár. Možno preto ma citát s víziami oslovuje:

„Svet potrebuje viac fantasmagorov s poetickým videním, ako realistov s obmedzením vnímaním.“

A každému, kto sa ma na mojej životnej púti pokúša zastaviť, umlčať, odradiť od cesty, po ktorej kráčam, by som mohla odpovedať ďalším citátom:

„Ak budeme vedení strachom, nikdy neuvidíme veci v skutočných podobách.“….a ja strach už proste nemám, ani niet z čoho….vlastne ozaj, z čoho aj? Z korony, čo kosí v Brazílii? Či z vylúčenia z N-tej fb. Skupiny?

Citáty som tiež zbierala, ešte na strednej. Bol to čas spoznávania sveta. Zrejme medzistupeň, až som si začala formovať vlastné myšlienky a sama.