Knižná mapa

Československý režisér Miloš Forman natočil Prelet nad kukučím hniezdom podľa románu Ken Kesey: Bol som dlho preč.

Samotný Kesey „Bol spojivom medzi beatnickou generáciou 50-tych rokov a kultúrou hippies 60-tych rokov 20. storočia.“, tvrdí Wikipédia.

A v sekcii životopis nám prezrádza pozoruhodné detaily:

Na Stanforde Kesey spolupracoval ako dobrovoľník na štúdii financovanej CIA pod menom „Project MKULTRA“ vo veteránskej nemocnici v „Menlo Park“. Študoval efekt psychoaktivnych drog, obzvlášť LSD, psilocybínu, meskalínu, kokaínu a DMT. Kesey napísal mnoho detailných správ o jeho pokusoch s drogami, ako počas Projektu MKULTRA, tak aj neskôr počas jeho súkromných výskumov, ktoré nasledovali. Táto jeho úloha ho inšpirovala k napísaniu románu „Bol som dlho preč“ v roku 1962. Jeho úspech mu pomohol presťahovať sa do La Hondy v Kalifornii. Často zabával priateľov večierkami, takzvanými „Acid Tests“, ktoré zahrňovali hudbu, čierne svetlá, fluoreskujúce farby, impulzy a iné „psychedelicke“ efekty a samozrejme LSD. Tieto večierky boli zaznamenané v niektorých básňach Allena Ginsberga, v diele Toma Wolfa „Kyselinový test“, takisto ako v „Hell´s Angels“ Huntera S. Thompsona.

V roku 1966 bol Kesey zatknutý za držanie marihuany.

Dobrou správou je, že reedícia knižky je aj akutálne na našom knižnom trhu:

https://www.martinus.sk/?uItem=24913

Z krátkej anotácie sa dozviete:

„Rozprávač, psychická obeť druhej svetovej vojny, Poloindián Broom Bromden rekapituluje posledné mesiace svojho dlhodobého pobytu na psychiatrickej klinike v Oregone. Spomína na tridsaťpäťročného tuláka a hazardného hráča McMurphyho, ktorý sa na kliniku dostal pre výtržnosti. Svojou živelnosťou a chuťou žiť McMurphy (vo filme Jack Nicholson) rozvracia zabehnutý chod inštitúcie.“

A film? Je úžasné vidieť charizmatického Jacka Nicholsona hrať zamlada a v plnej sile.

Namiesto poloindiánskeho rozprávača tu máme mohutného Indiána, ktorého volajú náčelník, no svojou údajnou hluchonemotou je pre spoločnosť nezaujímavý.

Kartár a stávkar McMurphy je spočiatku šťastný. Vymeniť väzenie za liečebňu, za ústav a zbaviť sa pút pôsobí lákavo.

No pod pokrievkou je všetko inak.

Forman búra vžité mýty. Bielu vnímame ako farbu nevinnosti a americké správy sú plné neprávostí, ktoré páchajú belošskí policajti na afroamerickej populácii.

V tomto ústave sú pacienti belosi, sanitári afroameričania, sestričky krásne, ale ľadovo kruté.

Obyčajné ľudské túžby, ako zasmiať sa, zasúložiť si, opiť sa, Mc Murphy síce dokáže priniesť a presadiť, no sú vzápätí nemilosrdne odsúdené, kynožené v korienkoch.

Túžba po živote, radosti a spravodlivosti sa trestá elektrošokmi.

A hriešne telo musí umrieť, aby myseľ mohla naďalej žiť.

Trailer ma mätie, je plný úsmevov a radosti, no chýba v ňom nemilosrdná krutosť, s akou nám spoločnosť nanucuje vlastné normy a konvencie.