Od plodného autora očakávame, aby sa držal svojho vlastného štýlu a zároveň nám prinášal stále niečo nové. Zuzana Kuglerová ani v roku 2019 nesklamala. Priniesla nám knižku v málo početnej a pisateľsky náročnej sekcii rodinnej ságy.
Obuvník jeho veličenstva začína v prvej polovici šestnásteho storočia na dvore španielskeho kráľa. Tu sa nám zjavuje po prvýkrát obuvníkova dcéra. Od nej sa odvíja celý rod Unglerovcov a zostáva po stáročia verný obuvníckemu remeslu.
Kniha s dobovo vernými ilustráciami. Foto: autor.
Pohnuté osudy obuvníkovej dcéry opisuje: „Filip sa zľakol, že Karolove dieťa, aj keď nelegitímne, môže raz zaujať miesto na jeho tróne. Vyhnal Claire z paláca. Hrozba však trvala naďalej, lebo obuvníkova dcéra sa vrátila k otcovi, ktorý ďalej šil topánky pre bohatých ľudí v Madride. Bolo sa ich treba zbaviť navždy.“
Na našom trhu je málo ság, zrejme pre náročnosť tohto žánru. Na Zuzanu Kuglerovú sme si však už zvykli, ako na veľkú milovníčku histórie. Jej láska k dejinám sa nezaprela ani v tomto diele a zrejme naštudovala všetky dostupné pramene, aké ohľadom rodu svojho umelecky založeného deda objavila.
No ako to už s dejinami býva, informácie sú skúpe a autorka je nútená zapojiť aj vlastnú fantáziu, aby postavám dodala života, príbehom motivácie a dynamiky.
Rodina prežíva vzlety aj pády. Kľúčovými postavami sú ženy. Hrdinky sú silno pozitívne, alebo negatívne.
Kladné hrdinky rozdávajú lásku svojim deťom, čarujú aj z mála, sú plné manželskej lásky a oddanosti. Tie záporné živí pomsta, jedna prehajdáka celý majetok, ďalšia je posadnutá nymfomanka.
Sexuálnej stránke venovala autorka hodne priestoru, zrejme najviac spomedzi mnou prečítaných piatich jej diel, čím zrejme poteší oko aj ducha zvedavého čitateľa.
Najvášnivejší je zrejme súboj dvoch sokýň: bezdetnej druhej manželky Violky a milenky, nenásytnej Aleny.
O jej neutíchajúcom chtíči čítame: „ Dlho číhala, kým sa jej to podarilo. Jedného dňa sa zas stalo to, na čo Jozef chcel zabudnúť: zas mala v ústach jeho mužnosť, znovu ním lomcoval pocit nepredstaviteľnej, trýznivej rozkoše, ktorá všetko ničila.“
Tu je vášeň vybičovaná do krajnosti. Jozeph zmietaný medzi dvomi ženami sa uchyľuje k vražde vlastnej milenky.
Prvá aj posledná strana je ilustrovaná krásnymi rodostromami kreslenými formou rozvetvených rododendronov. Kúštik sklame, že sú v nej omyly. Jozephove deti sú v rodostrome Julinka a Jóžka, kým v príbehu sa spomína Lucinka a Jóžka. V druhom rodostrome ilustrátor variuje medzi Unger a Ungler. A Jánosovi predkovia sú porozkresľovaní aj do koreňov nevesty, čo nám nedáva zmysel.
Najdojímavejší je príbeh malého nechceného dievčatka, ktoré rodičia dávajú do týždňových jaslí a týždňovej škôlky. Na chorobu náchylné dieťa je opísané s mimoriadnou láskou až poetičnom. Niet divu. Po chvíli zisťujeme, že autorka dovliekla niť dejín až k sebe samotnej.
„Keď lekárka teraz Zuzanke povedala, žo znovu pôjde do Tatier, zosmutnela. Znamenalo to, že brat a otec na nejaký čas zmiznú z jej života. V jej vnútri sa prvýkrát čosi pohlo. V jej malom, krehkom a podvýživenom tele sa skrýval plameň. Taký silný, že takmer pripomínal silu večnosti. Vzbúrila sa proti večným rozlúčkam s tými, ktorí ju milovali. Vzbúrila sa proti chorobe. Keď ju lekárka poslala na röntgen,s údivom zistila, že jej zdravotný stav sa akýmsi zázrakom zlepšil.“
Zuzanka zdedila tú iskru lásky k literatúre, ktorá sa v obuvníckom rode nachádzala a postavila pamätník celému rodu.
Dobrý spisovateľ zreje ako staré víno. A Zuzane Kuglerovej sa tiež darí byť v literárnej tvorbe z roka na rok lepšou a výraznejšou.
Celá debata | RSS tejto debaty