Knižná mapa

Po zborníku Básne 2010 prichádza ďalší, Básne 2011 v rovnakom štýle a s obdobným obsahom.

Ilustrácia v rovnakom až tapetovom štýle. Foto:autor.

Pútavý obal sa zmenil z červenej na žltú, pribudlo autorov zo 126 na 148 prác. Prírastok zapríčinili ženy, ich počet stúpol zo 66 na 93 autoriek. Z toho dve ocenené tu vídame opakovane: Martina Boleková a Eva Pariláková.

V celkovom merítku si však polepšili mužskí autori, z ocenených desiatich prác získali až 6.

V porovnaní s vlaňajškom pribudol aj komentár predsedu poroty. Ján Buzássy zhodnotil celkovú úrodu, priblížil neľahkú úlohu poroty a pokúsil sa aj o akési definovanie poézie: „Poézia si vyžaduje byľku čarovania, takú tú zázračnú zelinku, ktorá otvára tajné priestory.“

Z autorov ostali pri medailónikoch s fotografiami. Fotky zaujmú svojou výrečnosťou, sú zväčša z exteriéru a zachytávajú autora v kontexte s prostredím.

Jednotlivé cykly básní sú svojské no oceňujem, ako si každý autor dokázal vymedziť svoj vlastný priestor, v rámci akého sa v tom svojom cykle pohybuje.

Hlavnú cenu získala Lýdia Džundová za cyklus Všetky moje ženy. Od nej vyberám jednu z básní :

nežne ti

robím

krížik na čelo

a milujem ťa

rovnako nežne

ako pribíjali

Krista

je tmavé ticho

na našich uliciach

je prvá noc

v mesiaci

Medzi ocenenými nachádzame aj známu tvár Gabriely Grznárovej. Gabiku som videla v Banskej Bystrici v rámci poetického festivalu Ars Poetica Neosoliensis a tiež na krste CD Romana Buhoveckého Svitanie, kde sa predstavila ako jedna z autorov zhudobnených básní.

Tu sa nám predstavuje sériou Momentiek. Ochutnajme aspoň jednu:

Momentka VI.

(z reťaze)

Ak nemáš prečo, tak ma nevyslov.

Tento deň nie je slušný na slová.

Tento deň slová dávno pochoval.

Na konci vety popriväzuj psov.

Znova sa nám objavuje aj autor lavírujúci medzi poéziou a prózou. Tentoraz s tematikou náboženstva a filozofie. Erik Markovič na fotke zaujme vyholenou hlavou a gitarou. Predstavil sa výberom z cyklu Ikonickosť. Prestupovanie slnka.

Pozrime sa na záverečný jeden odstavec z básne Xoanón a rokliny riav ducha.

„Okamih doznievajúceho domilovania a vzájomného

spočinutia v nehybnom pokoji s pohľadmi nahor

je okamihom spoločného nanebovstúpenia našich

duší nežne spletených do jeho sviežeho ducha.

Do budúcna nám ešte ostáva zborník Básne 2012. Tak do čítania, priatelia.