Centrum stredného Slovenska prežilo bohatý predĺžený víkend. V sobotu oslavy 76.-teho výročia SNP, štvrtok-piatok sústredenie literátov v štátnej vedeckej knižnici a penzióne Al Corso.
Sobotňajšie oslavy ste mali možnosť sledovať aj naživo prostredníctvom televízneho vysielania. Koronadoba síce vtisla svoju pečať, no podstatne sa program nemenil. Skrátili sa premietané filmy a limitoval počet pozvaných hostí na 1000, no nechýbali významní hostia z radov veteránov SNP ani našej politickej špičky. Improvizované protesty boli drsné, no nezabúdajme, že kým bol Matovič v opozícii, jeho sympatizanti si tiež neodpustili prísť a robiť rozruch v čiernych tričkách „Fico chráni zlodejov.”
Osobne mi najviac utkvelo v mysli, že sme sa s pani prezidentkou minuli len o jediný deň.
Sústredenie literátov občianskeho združenia Pars Artem prebiehalo formou workshopov. Ďalšie nóvum! V Smolenickom zámku sa ešte hovorilo o seminároch, učili sme sa nejaké poetické základy a rozoberali vlastné básne. Tentoraz prednášky mali za cieľ napomáhať v ďalšej literárnej tvorbe, zrejme preto ten názov a zameranie.
Peter Juščák mal workshopy dva. Vo štvrtok rozoberal cestu za témou, v piatok psychológiu postáv. V piatok vypuklo poukázal na masívny kontrast: Písanie za peniaze núti autora k enormnému tempu aj za cenu nedozbieraného materiálu a prekrúcania reality. Historická vernosť si vyžaduje dlhé stretnutia, trpezlivé bádanie, sústredenie sa na každý detail aj historickú súvislosť. No sám autor uznáva, že mal šťastie, že sa literatúrou nemusí živiť. Zároveň si ponechal autorskú voľnosť a z rozprávaní piatich žien sformoval románovú postavu jedinú.
Uznávaná autorka detskej literatúry, Toňa Revajová, nám priblížila, ako zaujať detského čitateľa. Čo všetko treba o dieťaťu a jeho svete poznať, aby sa v tom príbehu našiel a bol práve pre jeho vekovú kategóriu. Jej prístup je mimoriadne precízny, korektorke údajne nenechala „ani jedinú čiarku”.
Ján Tazberík mal na starosti poéziu voľného verša aj individuálne konzultácie s našimi básnikmi. Potešilo, že ma skrz moje texty už kúsok pozná a aj ma osobne povzbudil do ďalšieho blogovania.
Večera na dve etapy sa kúsok pretiahla. Zrejme jednotné a presne načasované menu by dokázalo udržať časový plán. Noc poézie na záhrade štátnej vedeckej knižnice síce začala s meškaním, ale Miroslav Kapusta sa ukázal ako ostrieľaný organizátor a moderátor. Do dvoch hodín dokázal vtesnať vystúpenia dvadsiatich autorov poprepletané tromi druhmi hudobnej vložky.
Najviac priestoru samozrejme dostali zakladatelia združenia Pars Artem Zuzka Kuglerová, Ondrej Kalamár a Ján Tazberík, zahraniční hostia: z Čiech Alois Marhoul, Michaela Orsi a bulharská poetka Dimana Ivanová. Toňa Revajová si vydobila výnimku a ukázala úryvok zo svojej detskej tvorby.
Ohľadom predaja kníh sa zase raz potvrdilo, že predáva hlavne osobnosť autora. Venovanie a autogramy majú svoju nezanedbateľnú rolu.
Zozbierali sme po jednom z titulov združenia aj do fondu knižnice.
Možno si ešte spomínate na tú búrku kvôli honoráru, ktorú rozpútala jedna z debutantiek. Rada prichádzam veciam na koreň, tak som sa sem-tam pýtala na honoráre. Paradoxne autori si pochvaľovali honoráre za vystúpenia, ktoré sa im občas nečakane dostali. Ohľadom kníh si uvedomujú finančný vklad vydavateľstva a tiež potrebu vydavateľstva zarobiť v záujme prežitia. Akosi vzácne sa autori zhodli, že ich ku písaniu nemotivujú financie. Písanie je terapia, životný štýl, nadstavba, ktorá dodáva už aj tak šťastným životným dráham ďalší rozmer.
Kúsok pritriezvy pohľad v porovnaní s JK Rowlingovou, ktorú písanie vytrhlo z najhlbšej biedy. No zrejme neostáva iné, len sa zmieriť s realitou a neočakávať od písania na Slovensku to, čo v ňom proste nie je.
Fotografie: autor.
Príjemný sviatočný deň. Netvrdila by som, ...
Je veľmi smiešne Renáta, že ani po odstupe ...
Celá debata | RSS tejto debaty