Voľné pokračovanie na tému môjho staršieho článku: Spoločné črty minimalizmu a hoardingu v reality show a na blogu.
Spomínala som tam reality show Zámena manželiek a blog Minimalizujem preťaženie. A teraz? Zase kus psycho, no hlavne aktuálne a reálne, ako to vidím a vnímam práve teraz.
Nemám rada prudké zmeny. Ak raz žijem vo veľkom a preplnenom dome, je fajn sa postupne, z kroku na krok zbavovať vecí. Vyradiť, predať, vyhodiť, darovať. Ale opustiť to všetko a zistiť, že tam už takmer nič nie je, to je už iná káva.
No vôbec, samotný pobyt na ubytovni s minimom vecí s obmedzujúcimi faktormi. Nie je to ľahké. Nájsť si svoj zažitý komfort, pohodlie, na aké bol človek dlhé roky zvyknutý.
Ale hoarder sa samozrejme nezaprie. Za 2 týždne v jednej ubytovni som si nakopila celkom slušnú výbavu vecí na čítanie.
Príručka k obsluhe vysokozdvižného vozíka prišla zadarmo v rámci kurzu. A môžem vyhlásiť, že si svoju prácu vodičky VZV naplno užívam. Je to zodpovednosť, no sloboda zároveň. A všetci chlapi s predsudkami, ako ženy nepatria za volant, od nich po časoch praxe krásne upúšťajú. Našli sme sa fajn kolektív.
Otrepaná fráza tvrdí „Práca šľachtí človeka.“…veľká pravda, snáď jemne zušľachtí aj kvetinu v partii chlapov.
Tesco magazín na jeseň som zohnala za symbolický jediný cent. No navzdory mini cene je v ňom parádna zbierka článkov aj receptov. Jediný krát sa editor sekol: našla som odstavec, ktorý je slovo po slove kópiou predošlého. Zrejme nedomyslené zaplnenie priestoru.
A postrehy? Skade ten hoarding? Lipnutie na veciach, neschopnosť dačo vyhodiť, vzdať sa. Pozostatok traumy z núdze, kedy aj kvázi bezcenným veciam prisudzujeme hodnotu, lebo „všetko sa raz zíde“, či ešte vždy sú tam nejaké tie zadné vrátka zarobiť si predajom starej haraburdy čo i len jediné euro. Ale môže to byť aj sprievodným javom úzkosti.
No navzdory všetkému ma naďalej nik nepresvedčil, že by minimalizmus mal byť mojou cestou. Aj keď výhody sú úchvatné. Mala som priateľa, čo sa celý dokázal pobaliť do jediného červeného kufra. Iný sa zase vrátil z Holandska defacto naprázdno. Vraj tam zanechal celý svoj život.
Aj tak sa dá. Hlavne sa nevzdávať a nenechať samých seba zapadnúť prachom kdesi pánu Bohu za chrbtom.
Celá debata | RSS tejto debaty