Minimax po druhé

Voľné pokračovanie na tému môjho staršieho článku: Spoločné črty minimalizmu a hoardingu v reality show a na blogu.

 

Spomínala som tam reality show Zámena manželiek a blog Minimalizujem preťaženie. A teraz? Zase kus psycho, no hlavne aktuálne a reálne, ako to vidím a vnímam práve teraz.

 

Nemám rada prudké zmeny. Ak raz žijem vo veľkom a preplnenom dome, je fajn sa postupne, z kroku na krok zbavovať vecí. Vyradiť, predať, vyhodiť, darovať. Ale opustiť to všetko a zistiť, že tam už takmer nič nie je, to je už iná káva.

No vôbec, samotný pobyt na ubytovni s minimom vecí s obmedzujúcimi faktormi. Nie je to ľahké. Nájsť si svoj zažitý komfort, pohodlie, na aké bol človek dlhé roky zvyknutý.

Ale hoarder sa samozrejme nezaprie. Za 2 týždne v jednej ubytovni som si nakopila celkom slušnú výbavu vecí na čítanie.

Obdržané, nakúpené….foto: autor

Príručka k obsluhe vysokozdvižného vozíka prišla zadarmo v rámci kurzu. A môžem vyhlásiť, že si svoju prácu vodičky VZV naplno užívam. Je to zodpovednosť, no sloboda zároveň. A všetci chlapi s predsudkami, ako ženy nepatria za volant, od nich po časoch praxe krásne upúšťajú. Našli sme sa fajn kolektív.

Otrepaná fráza tvrdí „Práca šľachtí človeka.“…veľká pravda, snáď jemne zušľachtí aj kvetinu v partii chlapov.

 

Tesco magazín na jeseň som zohnala za symbolický jediný cent. No navzdory mini cene je v ňom parádna zbierka článkov aj receptov. Jediný krát sa editor sekol: našla som odstavec, ktorý je slovo po slove kópiou predošlého. Zrejme nedomyslené zaplnenie priestoru.

 

A postrehy? Skade ten hoarding? Lipnutie na veciach, neschopnosť dačo vyhodiť, vzdať sa. Pozostatok traumy z núdze, kedy aj kvázi bezcenným veciam prisudzujeme hodnotu, lebo „všetko sa raz zíde“, či ešte vždy sú tam nejaké tie zadné vrátka zarobiť si predajom starej haraburdy čo i len jediné euro. Ale môže to byť aj sprievodným javom úzkosti.

No navzdory všetkému ma naďalej nik nepresvedčil, že by minimalizmus mal byť mojou cestou. Aj keď výhody sú úchvatné. Mala som priateľa, čo sa celý dokázal pobaliť do jediného červeného kufra. Iný sa zase vrátil z Holandska defacto naprázdno. Vraj tam zanechal celý svoj život.

Aj tak sa dá. Hlavne sa nevzdávať a nenechať samých seba zapadnúť prachom kdesi pánu Bohu za chrbtom.

Organizácia výletu je kľúčová

03.08.2026

Je leto, prázdniny, ako vraví aj známa pesnička: všetci niekam chodia. Organizujú sa festivaly, čundre, či túry. No hlavne aby sme sa v zdraví vrátili k našim blízkym. Americká rodinka podcenila horúčavy 5 rokov starý prípad z Kalifornie. Mladý manželský pár vzal svoje ročné dieťatko a psíka a vybrali sa na náročnú túru do požiarom spustošeného lesa. S 2,5 litra [...]

Kritiku nikto nemá rád

02.08.2026

Ľudia mávajú ozaj deformované predstavy o sebe aj o svete. Dvestokilové ženy sa cítia ako krásavice a rečnia o body positivity, štyridsaťkilové dievčence, čo sú len kosť a koža, sa cítia byť tučné a hladujú do vymretia. Podaktorí sú extrémne kritickí voči sebe, svojmu telu, či hociktorému elementu svojho života. Kým iní ten extrémny kritický potenciál [...]

O Nástroji lásky

16.07.2026

Toto dielo som čítala do roztrhania. Papierový prebal sa mi rozpadol v rukách, telefón by zúrivo zvonil, ak by nebol stíšený, sedela som pri jazere v letných šatách suchá tráva mi dráždila lýtka… a tak trochu som bola presne ako hlavný hrdina daného románu. John O´Hara (1905-1970) Nástroj lásky napísal na sklonku svojho života v roku 1967. V angličtine je ten [...]