Knižná mapa

Písanie pomáha triediť si myšlienky.

Testovanie (nie to Matovičove vŕtanie sa cez nos až v mozgu!)pomáha osvetliť si reálny stav vecí.

A obe dokopy pomáhajú (zvládajú )ľahšie prekonávať ten každodenný boj o holý život.

Zorán – Menj el

Előadó:           Zorán

Szövegírók:     Presser Gábor

Sztevanovity Dusán

Zeneszerzők:   Presser Gábor

Beküldő

dibula

Pontszám: 24 379

Dalszöveg

Hogyha unod már a szobád négy falát,

Hogyha unod már az utcátok zaját,

Hogyha unod már a szomszéd kedvenc rezesbandáját,

Menj el, menj el, menj el!

Hogyha elég volt a söntés söréből

Hogyha elég volt egy asszony kegyéből

Hogyha elég volt a hatvanhárom kopott lépcsőből

Menj el, menj el, menj el.

Ha már nem bocsátasz meg, ha bántanak,

Hogyha szeretnéd, hogy megbocsássanak

Hogyha akarod azt, hogy hiányozz, és visszavárjanak,

Menj el, menj el, menj el.

Hogyha üres a szombat délután,

Hogyha hazaballagsz már a meccs után,

Ha már elsápadt a plakátarc a házad tűzfalán

Menj el, menj el, menj el.

Hogyha megunták az összes arcodat,

Hogyha szeretnéd, hogy megcsodáljanak,

Hogyha arra vágysz, hogy tárt karokkal visszavárjanak,

Menj el, menj el, menj el.

Hogyha rosszkedvű már minden ébredés,

Ha a megszokástól minden túl kevés,

Hogyha boldog akarsz lenni, mikor újra visszatérsz,

Menj el, menj el, menj el.

-*-*-*-*-*-*-*-*-*-**-*-**-*

Budete sa musieť uspokojiť s prekladmi úryvkov:

Ha már nem bocsátasz meg, ha bántanak,/ Keď už neodpúšťaš ubližovanie

Hogyha szeretnéd, hogy megbocsássanak/ale túžiš, nech ti je odpustené

Hogyha akarod azt, hogy hiányozz, és visszavárjanak,/Keď chceš chýbať a byť raz srdečne očakávaná

Menj el, menj el, menj el./Odíď, odíď, odíď.

Hogyha megunták az összes arcodat,/Keď ti zunovali už všetky tváre

Hogyha szeretnéd, hogy megcsodáljanak,/a ty túžiš, nech sú obdivované

Hogyha arra vágysz, hogy tárt karokkal visszavárjanak,/Ak chceš s plnou náručou byť očakávaná

Menj el, menj el, menj el./Odíď, odíď, odíď.

Posledné mesiace mám život hore nohami. Plný zmien a nečakaných zvratov.

Keď si spomeniem s koľkým obavami som sa pred pár mesiacmi balila na moju prvú cestu do Bratislavy, môžem byť šťastná, že som to dala. Ukázalo sa to ako jedno z našich najlepších rozhodnutí za posledné roky.

Ale život už nie ja taký statický, ako voľakedy. Môj otec prežil v jedinom závode na jedinej pozícii prakticky celý život. V tomto by som rada bola rovnako pevná a lojálna, ale tu sa proste všetko mení. Ľudia prichádzajú a odchádzajú, oddelenia sa rušia a vytvárajú ďalšie.

Nedávny test detekoval ako moje najväčšie slabiny sociálne interakcie a fixáciu. Teda lipnutie na starom a nemennom. –je to bremeno, ktoré človek vláči a vláči, až si uvedomí, aké je to všetko absurdné a ako pramálo na tom v skutočnosti záleží.

Zmena je pokrok!

Nemennosť je stagnácia a spiatočníctvo.

Čerstvo vymazaný friend mi poslal neznášanlivé správy v štýle: Musela by si zmeniť zmýšľanie, ale úplne, aby sme boli zadobre. K tomu samozrejme haldy ďalších postrehov, čo všetko mu na mne vadí. …mala by som cvičiť, inak sa obliekať….možno by som si mohla aj vykrútiť krk a namontovať miesto hlavy maketu Kim Kardashian 😀

No proste úžas!

Človek občas nechápe, ako si s niekým mohol dlhé týždne rozumieť, keď zrazu z neho vypadne toto a takto.

Kúsok mi to pripomína tv show s amatérskou speváčkou Ramadou. Bola síce slabá a zle nastajlovaná, no ten rozhovor s ňou sa pomaly rovnal poprave. A hoci spočiatku aj ustupovala a tvrdila, že by v niečom bola ochotná sa zmeniť, tak jej po čase došlo, že má v šatníku aj kúsky, ktoré má reálne rada a má v živote aj veci, ktoré sú reálne dobré.

Nejako tak sa cítim. Mnohé veci mi nevadia. Rada pôjdem do fitka, ak sa pominie lockdown a bude to reálne možné. Rada si dám poradiť ohľadom kúpy oblečenia, či aj jeho kombinovania.

Ale zmeniť myseľ? Aj život? No to kde sme?

To ten človek už nemá rád teba, ale barbinu pretavenú na svoj obraz.

A tie nech si hľadá s vymetenými mozgami, iste ich nájde aj na tony.

Proste som reálne sklamaná, ale neľutujem. Zíde z očí, zíde z mysle.

Ľudia, ktorí nás nie sú schopní prijať takých akí sme, si našu spoločnosť proste nezaslúžia.

A kto raz prekročil v akomkoľvek vzťahu hranicu slušnosti a normálneho zaobchádzania, ten by si takéto móresy dovoľoval už večne.