Mala som také nútené intermezzo medzi dvomi zamestnaniami kedy som celé dni trávila bez práce a bez chuti do života. A počas tohto obdobia som sledovala samé drámy nakrútené podľa skutočných udalostí.Všetky tie filmy majú spoločného menovateľa – dievčence a ženy v situáciách, o akých by sa vám ani nesnívalo.
Na túto cestu ma naviedla zmienka od fb friendky. Jedná sa o mimoriadnu bytosť- transku, čo sa hrdo hlása k autizmu a v jednej zo svojich postov sa posťažovala, ako závidí akejsi babe, že sa nemusela socializovať.
Príbeh tejto dievčiny spracúva film Divoké dítě. Ak si však snímku pozriete, s názorom fb- friendky zrejme nebudete súhlasiť.
Ide o prípad hrubého týrania dieťaťa, kde otec malú Katie od detstva priväzuje k postieľke a ku stoličke. Dieťa sa nenaučí poriadne chodiť, jesť, ani rozprávať.
V kritických dvanástich rokoch ju jej slepá matka vyslobodí a zavedie na sociálku.
Tyran pácha samovraždu avšak skutočná dráma ešte len začína. Lingvistka sa snaží naučiť dieťa rozprávať, bezdetná učiteľka sa pokúša stať druhou Annie Sullivanovou a slepá matka po operácii opäť vidí. Dostáva druhú šancu na výchovu vlastnej dcéry, v ktorej zase raz zlyháva.
Táto drobná zmienka o ikonickej vychovávateľke ma privádza k druhému príbehu.
V tomto príbehu nejde o týranie, avšak rodičia zlyhávajú vlastne z opačných príčin. Priveľmi svoju dcéru ľúbia a tak im chýba potrebná ráznosť aby svoju viacnásobne postihnutú dcéru naučili aspoň základným návykom.
Helen Keller sa rodí ako zdravé dievčatko. Avšak po dňoch horúčok prichádza o zrak aj sluch. Absolútne ticho a temnota privádzajú dievčatko do zúrivosti.
S týmto „divokým dieťaťom“ si rodičia nevedia rady. Až zrakovo postihnutá čerstvá absolventka Annie Sullivanová prináša do rodiny zrniečko nádeje, že by sa malá Helen predsa len mohla naučiť komunikovať a adaptovať k svojmu okoliu.
Sprvoti ide vyslovene o súboj s rozmaznaným dieťaťom avšak nezlomnej vychovávateľke sa predsa len podarí prekonať prvotný odpor tak Helen, ako aj jej rodičov.
Tento čarovný príbeh sa dočkal množstva adaptácií. Samotná predstaviteľka Helen si po pár rokoch zahrala aj vychovávateľku. Filmy nájdete pod názvami Divotvúrkyně, Vychovatelka. Prípadne si nájdite aj kreslený film o živote Helen Keller.
„Život Helen Keller dodáva nádej všetkým ľuďom v beznádejných situáciách.“, konštatuje rozprávač a my s týmto zistením môžeme len súhlasiť.
Posledný skutočný príbeh obsahuje tiež zlyhanie rodičov, ako aj divného tyrana.
Tentoraz poznávame príbeh malej Natashe Kampusch vo filme 3096 dní. Otec sa zabudne v krčme, matka malú Natashu vyprevadí do školy s fackou a divný psychopat nachádza šancu si dievčatko uniesť a zavrieť na dlhé roky do podzemného bunkra.
Dievčatko vyrastá v zajatí až do svojej dospelosti. Mladý elektrikár dokáže zatajiť jej prítomnosť aj pred vlastnou matkou. Z väzenkyne si spraví milenku a vedie s ňou podľa svojej zvrátenej logiky takmer idylický život.
Obdobne ako v prvom príbehu však vyslobodenie vedie k samovražde tyrana ktorý neunesie bremeno verejnej potupy.
„V tomto príbehu mohol prežiť len jeden. A nakoniec som to bola ja.“ – konštatuje už dospelá Natascha.
Mohli by sme si zo všetkých týchto príbehov vziať akési ponaučenie? Určite. Mohli by nám všetky dodávať nádej v neľahkých časoch. Ukazovať akési bezpečné svetielko, ako žiadne trápenie netrvá večne. Ako my ženy dokážeme prekonať aj najneuveriteľnejšie prekážky, aby sme raz mohli byť slobodné a snáď aj šťastné.
Celá debata | RSS tejto debaty