Knižná mapa

No nezávidím vám tú históriu bez vlastnej štátnosti, bez jediného slovenského kráľa, monarchu. Reč bude o Rakúsko-Uhorskej monarchii.

Minulý blog o očarení Francúzskom vás celkom oslovil. Cez 2000 čítaní je už slušné, niektoré okrajové články majú problém dosiahnuť aj 500 čitateľov.

Teda pokračujeme v očarení a pod francúzskym vplyvom, no akosi cestujeme v čase. Zrazu sme na počiatkoch 20-teho storočia, pred vznikom prvej československej republiky.

V dobe, kedy ešte písať a politizovať po slovensky nebolo celkom samozrejmosťou. Svoje by nám o tom vedel porozprávať aj Alexander Petrovič, o ktorom ani mnohí nevedia, že mal slovenské korene. Preslávil sa totiž maďarskou poéziou a s pomaďarčeným menom Petőfi Sándor.

Milan Rastislav Štefánik tiež nenašiel uplatnenie na slovenskej rodnej hrude.

Vyštudoval náročný, no u nás v tých časoch asi málo potrebný odbor astronómie a prácu aj občianstvo si našiel až v ďalekom Francúzsku.

Teraz sa so Štefánikom roztrhlo vrece, autori ho nazývajú najväčším Slovákom, aký kedy žil. Publikácií o ňom je nespočet od klasických biografií cez komiksy, dokonca sa mu venoval už aj populárny Jozef Banáš, ktorému sa darí atakovať topky na knižnom trhu.

No my si dnes nevezmeme na paškál žiadnu z tých veľkých a výpravných kníh. Nazrieme spoločne do malej, nenápadnej knižky pojednávajúcej o Štefánikovej smrti.

Ono oficiálnu verziu o leteckej nehode nám vtĺkali do hlavy celé jedno storočie. Ale je táto oficiálna verzia skutočne pravdivá?

V tých troch boli básne o láske..

Stanislav Háber sa plodnosťou vyrovná tým najväčším spisovateľským menám. Vydáva svoje knižky pravidelne, na ročnej báze….iba si nedokázal natoľko pripútať svojich čitateľov, ako už notoricky známe mená Karika-Dán-Banáš.

Toto je v poradí štvrtá kniha, ktorú od Hábera mám prečítanú.

A tá piata už netrpezlivo čaká na mojom písacom stole.

A má Háber v tejto útlej faktografickej knihe pravdu?

Na Slovenskej hrude je možné naozaj všetko. Od únosu prezidentovho syna cez Mečiarove amnestie, vraždu investigatívneho novinára Jána Kuciaka až po zneužívanie maloletých v Čistom dni.

A ak už všetko, tak naozaj si nedokážeme predstaviť o jednu vraždu a jednu kauzu viac?

Kniha nepohodlných svedectiev…

Oproti Háberovi však netúžim po exhumácii Štefánika. Ono diera v hrudi by možno potvrdila verziu o zastrelení generála po pristátí na Vajnorskom letisku, ale vrahovia aj celá kauza by ostala rovnako zahalená temnotou.

Storočie zametania špiny pod koberec sa nedá vyčistiť jediným nadšeným investigatívnym novinárom (viď Kuciak), ani jediným nadšeným vyšetrovateľom – o tom by vám svoje vedela povedať odpísaná vyšetrovateľka Diana Santusová, či odstúpený predstaviteľ Naka, ktorý sa rozpísal na tému Policajná chobotnica a mnohé iné pod pseudonymom Peter Šloser.

O Stanislavovi Háberovi sa oplatí vedieť, že študoval letectvo aj žurnalistiku. Teda je tým pravým, ktorý vie nahliadnuť do zaranžovanej leteckej katastrofy, aby poukázal na všetky možné nezrovnalosti a trhliny v jestvujúcich oficiálnych klamstvách.

Z tejto publikácie sa teda dozvieme o falšovanej pitevnej správe, dôkladne pripravenej úkladnej vražde, sústavného a systematického umlčiavania a vraždenia svedkov nešťastnej udalosti, ako aj o panoptiku podozrivých, ktorí mohli mať z rôznych príčin záujem na umlčaní a odstránení Štefánika z verejného života.

Zároveň sa teraz tomuto francúzskemu generálovi – letcovi a diplomatovi klaniame celou sériou kníh a spomienok.

Ja už neverím na spravodlivosť na Slovensku.

A vlastne neverím ani v Slovensko ako také.

Tým úžasným Novembrom 89 sme si akurát otvorili dvere, aby sme z tohto bezútešného miesta utekali kade ľahšie. Možno do Francúzska, možno niekam za Tichý oceán, či za sklené hory…

Fotografie: autorka