Knižná mapa

Pamätáte, ako som vám onoho času písala, že nie sme o nič lepší ako vlci? Aj vlčia svorka vybíja a napáda svojho najslabšieho jedinca. Rovnako ako uzavreté spoločenstvá sú napĺňané šikanou a napádaním najslabšieho člena. Či proste toho, kto je iný, nezapadá a svorka sa spykla proti nemu.

Televízne noviny priniesli desivú správu z Miloslavova. Skupina tínedžerov vyzliekala a týrala iba 11-ročné dievča. Pomoc zavolala jedna z dievčat až keď obeť zvracala krv.

Psychológ rozpráva, že zlo a násilie je staré ako samé ľudstvo a obáva sa o budúcnosť mladistvých páchateľov.

Onoho času sme mali prípad šikany aj v Rožňave. Žiaci základnej školy pri neďalekej riečke obkolesili svoju spolužiačku a podpálili jej vlasy. Riaditeľka školy sa od prípadu dištancovala, vraj to už nie je areál školy. Páchatelia ostali nepotrestaní, matka obete musela svoju dcéru prepísať na inú školu.

Obávam sa, že aj matka z Miloslavova bude musieť svoju dcéru prepísať na inú školu. A pre istotu by ju nemala púšťať samú ani povonku.

Veď „zlo a násilie je staré ako samé ľudstvo“.

Dnešnými očami sú už mnohé obvinenia z bosoráctva absurdné. No na prelome sedemnásteho a osemnásteho storočia boli zámienku na mučenie a vraždenie desiatok tisíc obetí naprieč celou Európou.

Kňazi, ktorí mali byť nositeľmi vzdelania a duchovnej útechy, rozsievali nenávisť a tmárstvo.

Akú to moc mal de facto hocktorý smrteľník! Stačilo ukázať na kohokoľvek, kto sa jemu, či komunite znepáčil, koho nenávideli, či sa ho chceli zbaviť. A dotyčný sa s veľkou pravdepodobnosťou dočkal mučiarne aj skorej smrti.

A komu by samotné udávanie nepostačovalo ku šťastiu, mohol sa vyučiť za kata a lámať kosti, odtínať údy, stínať hlavy aj upaľovať bosorky a bosorákov.

Mužských obetí šialeného honu na čarodejnice bolo síce výrazne menej, no na hranici skončili napríklad aj predstavitelia rádu templárov. Stačilo si urobiť zálusk na ich nemalé majetky a smrteľná mašinéria sa už mohla roztočiť.

Ľudia asi inštinktívne túžia veriť v dobro…

Mária Terézia počas svojho panovania musela riešiť aj ukončovanie doby temna a náboženského fanatizmu. Zmienky o jej boji s jezuitmi a tmárstvom sú aj v 5-dielnej televíznej sérii a zmieňuje sa o nich aj Zuzana Kuglerová vo svojom historickom románe Čarodejnica z Petrovíc.

Zuzka Kuglerová je jedna z mála autoriek, ktorá sa písaním a vydávaním kníh aj živí. Jej diela sa zjavujú v sekciách rozprávok, povestí, poézie aj historických románov.

Čarodejnicu z Petrovíc vydala v roku 2018, kniha bola preložená do češtiny aj do Braillovho písma pre nevidiacich.

Tematika, do ktorej autorka načrela, zaujíma ľudí dodnes, počas vianočných nákupov patrila Čarodejnica z Petrovíc medzi najpredávanejšie historické romány.

Autorka sa inšpirovala povesťou, ktorú objavila a vydala vo svojom predchádzajúcom diele. Nasledovalo pátranie po historických záznamoch a napokon na objavenú polstranu historických zápisov zo Žiliny napriadla celú pavučinu udalostí.

Ohľadom Márie Terézie sa autorka drží faktov. Prekvapuje, že spochybňuje jeden z kľúčových momentov, kedy Mária Terézia údajne vystúpila pred Uhorský snem s ročným Jozefom na rukách. Vraj je to len výmysel básnikov a maliarov a dieťa ostalo u opatrovateliek.

Rovnako prekvapivé sú aj zmienky o údajnej snahe o zatvorenie Trnavskej Univerzity.

Tajná misia princa Eugena bude zrejme už výplodom fantázie. Rovnako ako celá séria úskokov, dobrodružstiev a nečakaných zvratov.

Kuglerová sa vo svojej knihe nechala uniesť svojou romantickou rozprávkarskou dušou a zaplnila našu hornú zem krásnymi pannami a udatnými zemanmi. Samotná Barborka je v diele opisovaná ako najkrajšia a najdokonalejšia bytosť. Je milovaná, obdivovaná.

Ako jedna z najbližších občas vidím aj do spisovateľskej kuchyne. Autorka za najväčší spisovateľský počin považuje vnútorný prerod postáv. Ono možno to vyzerá naozaj pôvabne. A Judáš napokon tiež oľutoval svoj zradu a obesil sa. Ale verili by ste, že satír, ktorý zneuctil a ponížil tucty žien sa dokáže pod vplyvom pravej lásky premeniť na baránka, čo by už ani muche neublížil?

Z diela sála romantika a viera v dobro. Na záchranu krásnej panny sa vyberá celú výprava udatných hrdinov. A čo by to boli za hrdinovia, ak by zlyhali v tak rozhodujúcom boji?

Doslov od Tomáša Radovského pôsobí ako studená sprcha. Ten totiž nemá ružové okuliare a pripomína obludnosť honu na čarodejnice v celej svojej ohavnosti.

Autorke nemožno odoprieť veľký kus práce. Musela sa zorientovať, ako sme v daných časoch žili, akú sme používali dopravu, aká bola vtedajšia strava. Text je prešpikovaný archaizmami a na záver sa nám dostáva bohatej zbierky vysvetliviek. Bohužiaľ, tie sú tlačené tak malým písmom, že unavené oko naň potrebuje lupu alebo okuliare.

Záložka ani bloček nemali chybu 🙂

Pokúšala som sa pátrať v skromných zdrojoch, aké nám net na túto tému ponúka. Najrelevantnejší článok, aký som k téme našla, prinášam na záver v odkaze.

MARIE TEREZIE A PROCESY S ČARODĚJNICEMI

fotografie: autorka