Začína Február, no ešte stále žijem z decembrovej výplaty. V biblických pomeroch, pod holým nebom a živiac sa mannou, by to postačilo, no takto je na mne stále väčší tlak. Ísť pomaly hocikde a prijať hocijakú prácu.
Telefón od personalistiek mi vyvoláva pravidelne. Vstávam o šiestej ráno, aby som na ôsmu bola v kancelárii v Stupave.
Ráno leje a fúka, mám strach, že tam dôjdem v rozmočených topánkach. No pomaly sa aj počasie umúdri a polkilometrovú chôdzu na zastrčenú ubytovňu absolvujem už iba v sprievode jemnej kropaje.
Na stene visí reprodukcia od Vincenta van Gogha Cafe de Nuit. Aký to zázrak, že ktosi dakedy veľmi dávno myslel trochu aj mojím smerom!
Dokonca v malinkej vstupnej hale je aj voľne dostupná knižnica. Majú tam nehynúcu Americkú tragédiu aj fotografickú knihu o Banskej Štiavnici.
Fotograf Rasťo Mišík sa rozhodol zdokumentovať svoju lásku k tomuto mestu v pôsobivej fotoknihe. Jeho stručné poznámky a myšlienky do angličtiny preložila PaeDr Beata Nemcová.
Stručné, kvalitné a krásne…
Kniha vyšla v pevnej väzbe s textilným prebalom v náklade 1000 ks.
Spoznávame mesto v srdci Slovenska plné histórie a stáročných stromov. Zábery dýchajú pôvabom a lákajú návštevníka.
Teší ma, ak sa fotograf dokáže vyjadriť aj púhymi obrazmi. Tých pár slov už iba dopĺňa atmosféru. A k záveru našepkáva, že aj toto mestečko pripomínajúce skanzen sa pomaly, ale nevyhnutne dostáva do virvaru 21. – ho storočia.
Pár precítených slov bohate postačí.
Pohovor napokon dopadol rozpačito. Síce som sa preukázala platným preukazom VZV a aj v praxi som vo firme predviedla, že im s tým vozíkom preložím paletu akú chcú na miesto kam chcú. No napokon mi zavolali so správou: skúškou som prešla, ale – voľné miesto pre mňa aktuálne nemajú.
V každom prípade tá kniha bola fajn, ale nájsť si prácu je už aj v Bratislave stále náročnejšie. Spočiatku mal človek dojem, že berú všetkých, teraz, že odmietajú stále viacej uchádzačov a dávajú si pekne na čas. Nie je žiadnou raritou, ak človek na sľúbené miesto čaká aj tri týždne, než sa dozvie, že ho zase raz nechcú. Z čoho sa celé tie týždne a mesiace má živiť, to už vlastne nikoho nezaujíma.
A keďže bez práce nie sú koláče, nie je ani výlet. Ani do Štiavnice. Aspoň pre mňa sa momentálne takáto možnosť nečrtá.
Ako účastníčka literárnej súťaže Pars Poetry (PP) 2022 je však istá šanca, že by ma mohli zaradiť medzi finalistov a tú pozvánku by som teda aj mohla dostať.
Literárny festival PP sa dostal k jubilejnému piatemu rečníku. Začínal ako putovný festival s prenajatým autobusom, potom fungoval v reprezentačných priestoroch Smolenického zámku aj za účasti zahraničných hostí a tohto roku sú organizátori nútení popasovať sa s financovaním z vlastných zdrojov, keďže komisia Fondu na podporu umenia im tohto roku neudelila grant.
„Jubilejný piaty ročník festivalu PARS POETRY budeme v tomto roku organizovať na inom mieste, ako doteraz – a to v Banskej Štiavnici, v krásnej zrenovovanej kúrii, pochádzajúcej zo 17 storočia. Verejné bude len zahájenie a to nebude v BŠ, ale v Bratislave.
Súčasťou festivalu bude slávnostné vyhlásenie výsledkov našej súťaže PARS POETRY 2022.“, informuje organizátorka Zuzana Kuglerová.
K udalosti dôjde od 26 do 28 augusta.
Zľava organizátorka Kuglerová, ich objav Radka Hubeková a Ondrej Kalamár v Zichyho paláci v BA.
Poznámka: finalisti súťaže budú mať vstup v deň galaprogramu zadarmo, ale ak majú záujem o ubytovanie s raňajkami, musia si ho uhradiť.
Záujem evidentne je, čo potvrdzuje aj Kuglerová: „Je pre mňa príjemným prekvapením, že ani nie tri týždne po avízovaní festivalu je už obsadených 14 miest, z toho máme nahlásených 4 zahraničných hostí. Preto sme sa rozhodli v prípade potreby hľadať aj ďalšie možnosti ubytovania v blízkosti miesta, kde budeme sústredení, ak by sa na festival v Banskej Štiavnici prihlásilo viac ľudí. Poetické nokturno, ktoré sme v minulých rokoch robili v Banskej Bystrici, bude tentokrát súčasťou festivalu.“
Na posledné Poetické nokturno si pamätám. Uskutočňovalo sa v záhrade Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici. Aj sama som tam dokonca vystupovala so svojou poéziou. No vrcholom večera bola recitácia samotného organizátora Miroslava Kapustu. S rozviatou bielou hrivou a za sprievodu tvrdej hudby na podujatí, kde sa pozvoľna zvečerilo, pôsobil ako rocková hviezda.
Teda ja konkrétne ešte netuším či a ako by som mala prísť. V každom prípade nádherná kniha aj impozantné pozvanie láka. Aspoň mňa a literárne kruhy, ktoré sú do daného podujatia zainteresované. A vy všetci ostatní si krásy Banskej Štiavnice môžete užiť aj odfotiť samozrejme tiež. Podľa vlastných predstáv a možností.
Mimochodom, v BB som chodila na strednú školu, teda tie končiny sú mi milé a celkom blízke. Možno by dokázali rozprúdiť aj vašu fantáziu a cit.
Fotografie: autorka
Celá debata | RSS tejto debaty