Pokračujeme v sérii článkov, ktoré by sme mohli nazvať aj Učme sa od tých najúspešnejších. Dnes máme na stole víťazku súťaže Anasoft litera 2021. A vďaka patrí aj kamarátke Martine, ktorá ma ako jedna z mála podporuje poskytovaním kvalitných diel na čítanie .
Laureátkou súťaže a šťastnou výherkyňou hlavnej ceny 10 000€ sa stala Barbora Hrínová svojou zbierkou poviedok Jednorožce.
I am the Unicat 🙂
Na priloženom linku sa môžete dozvedieť aj viacej o samotnom priebehu súťaže.
Autorka bola dlhoročne oceňovaná v súťaži poviedka, teda o stavbe poviedok sa toho naučila už naozaj hodne. A nedá sa jej uprieť ani originalita a široký záber.
Pravdu povediac, na prvý pohľad ma moc nezaujal obal, ani nadpis. To až na ten ďalší a hlavne po začítaní sa, začne človek chápať, koho to autorka pod pojmom Jednorožce vlastne myslela.
A sme zase niekde tam, o čom spieva aj Mária Čírová vo svojej krásnej piesni Unikát. Nachádzame sa medzi samými „Unicatmi“ – ľuďmi, ktorí to majú z rozličných dôvodov ťažšie, lebo nezapadajú do naliňajkovaných schém.
Mňa táto zbierka mimoriadne oslovila. Ako človeka, čo celý život uznáva slobodu ako najvyšší princíp a cíti ten nedostatok tolerancie a schopnosti akceptácie inakosti.
Teda koho každého v tejto zbierke nájdete? Gayov aj lesbičky, ľudí trpiacich rôznymi duševnými chorobami, ale trebárs aj morbídnou obezitou, či čeliacich pochybnostiam o vlastnej frigidite, prípadne asexualite.
Autorka ukázala nadmieru odvahy a intimita prekročila svoje bežné limity.
Páči sa mi, že autorka si život, ani ľudí v ňom neidealizuje. Že vidí tie enormné tlaky, plné očakávania a skostnatených predstáv o tom, čo by malo byť normálne a prirodzené, len to nejako mnohí nie sme schopní naplniť.
Svojmu hrdinovi Bonymu prisúdila BAP – bipolárnu poruchu osobnosti. Asi tie jeho zvláštnosti sa jej podarilo zachytiť najmenej. Zrejme sama sa s maniodepresiou ešte moc nezoznámila a tak Bony je viacej škaredý, než skutočne reprezentujúci pacientov s BAP. Avšak práve Bony prináša pozoruhodnú myšlienku: homosexuáli si už dokázali vybojovať množstvo privilégií a na tých dúhových pochodoch vlastne ukazujú svoju početnosť a silu. Ľudia s duševnými poruchami však nič také nemajú a čelia len nedôvere, či tichému odsúdeniu.
Pozoruhodný je aj príbeh začínajúcej psíčkárky s cukrovkou.
Komunita psičkárov jej príde ako presladený gang. Hlavne ich komunikácia vo facebookovej skupine:
„Príspevky sa podobali, akoby mali len jedného prispievateľa, ktorý mal tisíc rôznych psov.
Dobré ráno labkáči a všetkým krásny dník prajem.
Pekný piatoček želám celej labande.
…
Fenomén pekného dníka mi už dlhšie vŕtal v hlave. Koľkokrát za deň potrebuje mať človek zaželaný pekný dník a čo sa tým vlastne myslí? Má s vami ten, kto vám želá pekný dník, lepšie úmysly ako niekto, kto správu ukončí slovami S pozdravom? Nezazeral by na vás pred pokladňou, nezavrhol vás za opačný názorík…“
Po strate psa ju však vyhadzujú ako prašivého psa, čím len upevňujú jej dojem o akejsi falošnej presladenosti celej komunity.
Asexualita je ďalšia z kontroverzných tém. Neklamú ženy občas samé seba ak popierajú svoje homosexuálne sklony a vyhlasujú sa radšej za asexuálne?
A akú sexuálnu túžbu dokáže v žene vzbudiť morbídne obézny muž? Je na vine Terezina frigidita alebo Jurgenove obrovské brucho, že im to v posteli proste neklape?
Jurgen sa s ňou rozchádza SMS-kou.
„Tereza sa cíti ako výrobok v oddelení reklamácií, na ktorý pripevnili štítok s popisom funkcií, ktoré by mal mať a nemá. Ešteže to môže nepatrne vylepšiť: naučila sa vďaka Jurgenovi robiť rezne v trojobale.“
Teší ma, že na odbúravanie bariér medzi inakosťou a spoločnosťou preplnenou vlastnými očakávaniami sa vynakladá stále viacej úsilia. Už aj doktorka Maxová v slovenskom seriáli Nemocnica trpí Aspergerom. A ľudia si pomaly ale isto prestanú zakrývať oči aj pred ľuďmi odlišnými, ktorým nerozumejú a doteraz možno ani nemali snahu porozumieť.
Fotografia: autorka
Nie každý pracuje ako železničiar, či vodič... ...
Ja s tebou nesúhlasím, a zásadne, lebo... ...
Celá debata | RSS tejto debaty