Knižná mapa

Minule ma nemenovaná spisovateľka prekvapila vskutku svojráznym kritériom na hodnotenie kvality literárneho magazínu: Venovanie sa ukrajinskej tematike brala ako pečať kvality, kým venovanie sa iným dielam ako niečo zlé až neprípustné.

No dovoľte mi začať úplne z iného konca. Mám zopár naozaj milých priateľov, ktorí zdieľajú moju fascináciu filozofiou a s ktorými rovnako za najvyššiu prioritu považujeme slobodu.

Paradoxné však je, že si tú slobodu každý predstavujeme aj definujeme nejako ináč a tak sa mi zdá, akoby sme rozprávali každý úplne o inom.

Preto je pre mňa naozaj podstatné dokázať opísať hodnotu slobody, ako ju vnímam. A na to krásne poslúži aj tento magazín .

Ukrajinská výtvarníčka takto nakreslila Útek.

Knižná Revue naozaj robí, čo sa od nej očakáva. Venuje sa ukrajinskej tematike, aby uspokojila dopyt, aký sme vyššie spomínali. Dokonca už na samotnom prebale má ukrajinskú vlajku a ilustrácia pochádza od ukrajinského výtvarníka.

V samotnom vnútri objavujeme ukrajinskú literatúru.

Marek Vadas upozorňuje na hoaxy a agituje proti vojne.

V rozhovore spoznávame ukrajinistku Weroniku Gogola.

Ďalší článok je ešte expresívnejší: Počítajme s Ukrajinou!

Studená vojna, krvavé sonety, klinčeková revolúcia….

A na záver reklama od Martinusu:

Musím, alebo môžem?

Deti potrebujú knihy

Kúpte –pošlite- darujte

S tou prvou časťou tézy by sa dalo súhlasiť. Lebo áno, deti potrebujú knihy.

Ale Kúpte –pošlite- darujte??? Veď darmo mám doma tisíce kníh a darmo by som z nich vyradila aj dvesto! Pre renomované kníhkupectvo to bude stále šumafuk! Cieľom je predsa zvyšovať tržby a tak nás aj k charite musia dokopať vlastnými cestami a spôsobmi.

A o tom nejako to je.

O tom bola aj Páralova kniha rozkoší. O všetkých tých ťahoch, tlakoch a manipuláciách. O všetkom tom MUSíM A NEMôžEM, čo je základom neslobody. Lebo nech si akokoľvek dobrý a čokoľvek by si chcel, ty stále len niečo musíš, ustavične si k niečomu tlačený a dokopávaný.

Bohdan Ipser našiel svoju osobnú slobodu v momente, kedy ten svoj svet dokázal pretočiť na NEMUSíM ALE MôžEM.

A nie je to žiadne slovíčkárenie.

Ak pretočíme túto jednoduchú formulku, zrazu robíme nie to, čo je nám kýmkoľvek zvonka vnucované, ale to, čo by sme sami chceli.

Aj na mojich osobných príkladoch to krásne vidno.

Prednedávnom som bola ešte v stave :

-Musím si nájsť novú prácu a nové bývanie —a nové „otroctvo“ ???

-Musím sa zbaliť.

-Musím chodiť na kopu prehliadok a nájsť si svoje nové bývanie.

Ako človek apriori neznášajúci zmeny, to bolo spočiatku hotové peklo.

Bolo to niečo ako vzdať sa všetkého, čo som doteraz mala.

Mám predsa svoj písací stôl s kancelárskou stoličkou a mám si obzerať záplavu toho, kde také niečo nemajú? A zmestí sa mi tam aspoň ten písací stôl, alebo mám odteraz písať už len z gauča?

Avšak oslobodenie zo všetkého toho stresu bolo práve v tej zmene myslenia.

Kedy som si povedala, že táto situácia mi proste len otvára ďalšie dvere. A tak:

-Môžem si nájsť aj lepšiu prácu, ktorá viacej vyhovuje mojim schopnostiam.

-Môžem spoznať kopu ďalších možností, ako a kde sa dá v Bratislave žiť.

-Môžem si vytriediť svoje veci.

Lebo ja Nemusím baliť na poslednú chvíľu. Môžem si každú jednu knižku ohmatať a rozhodnúť sa, čo všetko si zbalím a čo už nechám tak.

Ako človek, ktorý lipne na veciach, je pre mňa extrémne ťažké triediť si veci. Ale zase,

-Môžem sa slobodne rozhodnúť, ktoré knihy si už proste neprečítať, ktorú bižutériu si už na seba nikdy nedám, ktoré veci proste skončia niekde mimo mňa. A zase len je to na mojom slobodnom rozhodnutí, kde tie veci potom skončia.

A vracajúc sa k tomu KR, môj svet nie je žltomodrý.

Mohla som sa prihlásiť za vojnového spravodajcu a celé týždne riešiť len bombardovanie a masové hroby, ale…môj svet obsahuje všetky farby dúhy…a tak som si našla redakciu, kde odo mňa nečakajú záplavu článkov o Rusku a Ukrajine. Editor ma tým svojím prísupom skutočne potešil, keď načrtol úplne odlišný prístup v rámci hesla : Každá téma je dobrá, len ju treba vedieť predať!

Tak dúfam, že ste aspoň približne pochopili, čo mi na všetkej tej neslobode vadí a že ako vlastne vnímam tú osobnú slobodu, akú si vo svojom srdci dokážeme vytvoriť len my sami.

Fotografie: autorka