Knižná mapa

Agatha Christie je aj do dnešných dní jednou z najpopulárnejších autorov detektívok. Predajnosti jej diel konkuruje jedine Shakespeare. V decembri 1926 však Agatha záhadne zmizla a o tých stratených dňoch sa nechcela rozprávať, nezmienila sa o nich ani vo svojej  biografii.

Ak by sme sa chceli držať akýchsi spravodajských rutín, mohli by sme písať o nezvestnosti panej Agáty Christiovej. Na pátranie po nezvestnej dáme sa vynaložili stovky libier. Súčasný kurz píše 1 libru na 1,15 €, no v tých časoch sa tá suma pohybovala zrejme rádovo inde.

Agatha Christie už bola uznávaná autorka. V noci 3.12.1926 jej auto zišlo z kopca a zastavilo nad jazerom – kameňolomom. Nechala si tam kožuch aj vodičský preukaz a policajný inšpektor Wiliam Kenward bol presvedčený o jej smrti.

O týchto stratených dňoch sa popísalo viacero kníh a pisatelia sa zhodli, že Agatha Christie prežívala azda najťažšie obdobie svojho života. V tom roku jej umrela matka, manžel Archie jej bol neverný a plánoval sa s ňou rozviesť. Teda jej útek a skrývanie sa pod menom vlastnej sokyne pripisujú na vrub nervovému zrúteniu.

Akciová cena v knihách za groš.

.

Andrew Wilson na rozdiel od ostatných nepíše o psychickom zrútení. Autor použil viaceré novinové správy, pridŕžal sa už známych faktov, ktoré o zmiznutí autorky vieme, no rozpútal na tých pár dní napínavú detektívku ktorú som nedokázala vypustiť z rúk. 

Nepochopiteľné zmiznutie rozpútalo rozsiahle pátranie. Stovky policajtov a tisíce dobrovoľníkov hľadalo telo pani Christie, či akékoľvek stopy po nej.

Kenwoodovou skazou bolo, že silou mocou chcel prišiť vraždu pani Christie jej manželovi a tak nebral príliš v úvahu, že by mohla aj prežiť.

Paradoxne pomohli práve noviny, na ktoré sa obrátil dokonca aj obvinený manžel.

Wilson ponúka alternatívu, v ktorej je Agatha pri zmysloch. Neušla nervovo labilná, ale manipulovaná zákerným netvorom a manipulátorom.

Vraj svoj príbeh rozpovedala len jediný raz a súhlasila so zverejnením až 40 rokov po svojej smrti.

Okrem nervového zrútenia sa v súvislosti s jej zmiznutím zjavilo aj cynické vysvetlenie, že azda išlo len o marketingový ťah, aby sa autorka viacej dostala do popredia.

Wilson však našiel novinové články o záhadnom úmrtí práve v tie dni, na ktoré jeho román dáva aké-také vysvetlenie.

Pomáha si aj fiktívnymi postavami a domýšľaním chýbajúcich dielikov skladačky, no v každom prípade nám prináša príbeh o bystrej žene, ktorá stojí zoči voči neľútostnému manipulátorovi. A my sa nestíhame čudovať, premýšľať, ako to napokon Agatha zvládne, či sa dá vmanipulovať do zločinu, s ktorým by najradšej nemala nič spoločné, alebo dokáže prejsť zákernému zločincovi cez rozum.

Pohnuté dni ožívajú v napínavej detektívke, kde ide o život.

Mnohí prirovnávajú zmiznutie autorky ku príbehom z jej detektívok. A ja som rada, že sa mi ohľadom tých inkriminovaných pár dní dostala do ruky práve Wilsonova kniha. Kde Agatha nie je len psychicky zrútená obeť, ale bystrá a nadaná žena, ako si ju predstavujeme aj cez jej romány.

Najnepochopiteľnejšie bolo objavenie Agathy v hoteli. Noviny boli plné jej fotiek, ohľadom jej zmiznutia vypukla hotová hystéria a ona nespoznala samu seba na titulke? Ak by len ušla, asi jej to malo byť mimoriadne trápne, že ju hľadá polka republiky a ona si užíva pohostenie kúpeľného hotela.

V každom prípade po tejto kríze sa autorka rýchlo otriasla a pokračovala v písaní detektívok. No súhlasila s rozvodom a jej druhé manželstvo sa našťastie ukázalo byť ako šťastné a trváce až do jej smrti. Pre mňa jednoznačným odkazom je, že jestvujú druhé šance. A zrejme jestvujú aj chvíle na ktoré by sme najradšej zabudli, či nikdy o nich nehovorili. No tie svetlejšie zajtrajšky majú svoj prísľub a nám sa oplatí pre ne žiť aj dúfať a prekonať všetko, čo nás práve v týchto chvíľach ťaží.

fotografia: autorka