Knižná mapa

Strácam chuť aj motiváciu. Veď na čo vlastne formulovať svoje názory? A na čo vôbec komunikovať s ľuďmi, čo sa so mnou hrajú len na schovávačku a de facto v ničom a s ničím nesúhlasia?

Miestami mám dojem, že žijem a píšem, či dýcham, už len nejako automaticky.

No stalo sa pár vecí, na ktoré by som nerada zabudla.

TV JOJ si tak trochu samo na seba uplietla bič, keď takmer vedľa seba dáva Prostřeno a tú svoju nešťastnú BdSm šou. 

Dve relácie vygenerované z rovnakého formátu a predsa sú úplne o inom,

Na tej českej obdivujem, ako tí ľudia vedia byť slušní, normálni, ľudskí. No napriek tomu to nie je žiadna nuda, dokonca je to pútavé a zábavné,

Na rozdiel od tej slovenskej verzie, kde sú ľudia voči sebe huckaní a hnaní a čo sa pomaly už ani nedá pozerať. Účinkujúci chytajú nervy a zbesilo hádžu pohľadmi. V aktuálnom diely je to tiež husté a je mi celkom smutno, ak práve toto je to, po čom slovenský divák prahne a po čom mu srdce piští.

Na banneri pána Visolského sa zjavil vcelku zmierlivý text

Mne to chvíľu ukazovalo aj čisto bielu stenu miesto bannera. No napokon je tam niečo pomaly zasnené až filozofické.

Zrejme si aj pán vlastník začína uvedomovať, že vedie hračkárstvo a nie Rudé právo, čo Veľkú októbrovú revolúciu.

No a včera mi zavírili mesenger a ukradli kontakty.

A kontaktoval ma aj jeden frustrovaný starší pán, ktorí sa obdobne, ako pán Visolský, tiež plnou vervou angažuje v politickom boji.

Počas zúriacej pandémie tento senior zdieľal vskutku revolučné názory a nemenovaného verejného činiteľa vo svojich textoch nazval v podstate masovým vrahom.

A keďže som tie jeho revolučné texty pozdieľala, tak sa aj pán verejný činiteľ dozvedel, aké nehoráznosti sa o ňom píšu a šíria a končilo to udaním na polícii.

Pán senior samozrejme nenávidí a obviňuje mňa.

To že tie nenávistné texty on sám napísal, avšak odmieta za ne prevziať zodpovednosť, no tak aj to mi samozrejme hádže za vinu,.

No veď kto som ja, aby som zdieľala statusy senilných dedkov?

No asi toľko. Skúste zase so všetkým nesúhlasiť a všetko spochybňovať, veď to je už len také naše slovenské. Možno by sme na seba aj stoly obracali, ak by sme sa raz stretli zoči-voči v realite,