Teší ma čítanosť predošlého článku,. O to viacej, že v ňom nie je žiadna politika, ani zdrvujúce fakty. Len životy spisovateľov a v tejto téme aj pokračujeme.
V minulom blogu sme si hovorili o šťastlivcoch, ktorým sa darí úspešne predávať svoje knihy a dostávať sa do povedomia širokej verejnosti.
Avšak existuje aj komunita takých, ktorým sa toto darí oveľa menej. A síce tiež chrlia knihy azda aj na ročnej báze, predsa ich tvorba až tak moc v spoločnosti nezarezonovala. Akoby si potrebovali sami seba nanovo zadefinovať ako básnikov, či spisovateľov a tak len píšu a píšu. Navzdory stratám a navzdory všetkým prekážkam. Ja to volám plnenie literárnych snov.
Tento blog nemá byť apriori o Stanovi Háberovi. Skôr si na príklade jeho tvorby pripomenieme, čím sa líši plnenie literárnych snov od tej úspešnej praxe, akú sme spomínali v minulom blogu.
Prevaha mäkkej väzby a amatérskych ilustrácií.
Babylonská si láska- Stále bežím domov – Sovie hniezdo pokoja.
Hábera podporuje Naše vojsko aj Spolok slovenských spisovateľov a aj Zuzka Kuglerová. Jeho knihy však väčšinou objavíte v mäkkej väzbe. Tie dve spodné nejavia žiadnu prácu grafika, tá horná vľavo má aspoň akýsi svojský formát a farebnosť. Obrázky si autor jednoducho požičal. Bez opýtania a bez súhlasu. Nepáči sa mi takýto prístup. Nechcela by som, aby si niekto z mojich rodinných príslušníkov len tak požičiaval moje obrázky. Je to síce azda aj milé gesto, a určite je to aj zadarmo. Ale vydávanie kníh by nemalo byť určite o prázdnom papieri a nulových nákladoch na vizuál.
Vravia, že obal predáva, takže tie dve spodné moc nepredávajú už od obalu.
Ďalším problémom tu máme, že tá poézia sa nijako nevyvíja, ani nijako nediferencuje. Akoby sme čítali jednoliaty tok myšlienok prelievaný do ďalšej a ďalšej zbierky. A aj keď samé o sebe tie básne nie sú vyslovene zlé, tak ten feeling máme zo všetkých tých zbierok identický. Jediné, čo ich odlišuje, je obal.
Ďalšia brožúra o smrti Štefánika? Zaujímavá tematika aj zaujímavé informácie. Škoda, že už pred časom vydal obdobnú brožúru o smrti Štefánika. A možno po rokoch pribudne ďalšia. Nemám rada to kúskovanie. Jedno objemné dielo mi príde cennejšie, než 3 malé v rozsahu pomaly Avon katalógu.
Knižka z dielne Pars Artem vytŕča.
Príbehy nielen z inej hviezdy konečne prinášajú objemnejšiu knižku a dokonca s profesionálnym vizuálom. Ten rozdiel oproti predošlým dielam je evidentný,
A konečne prechádzame od poézie k próze. Avšak naďalej ostávame pri mystike a akejsi úlomkovitosti. A aj keď je osud Charlesa Bukovského akokoľvek pútavý, my z neho dostávame len jedinú kapitolu. Aby sme cestovali ďalej a ďalej.
Aký je rozdiel medzi touto cestou a cestou pisateľov bestsellerov? Azda som to už priblížila celkom jasne.
Tí najúspešnejší nám dávajú to, po čom naozaj túžime. Lebo ako čitatelia máme tiež svoje potreby a preferencie. A tak vyhľadávame ženské romány, či kriminálky. Alebo možno rozprávky a povesti. No len máloktorí vyhľadávajú poéziu. Hlavne ak tá poézia pochádza od pomerne neznámeho autora a v nie moc vábnom obale.
A na tomto príklade krásne vidíme, ako nám vie pomôcť aj vydavateľ. Či už po vizuálnej, ale azda aj po obsahovej stránke.
Teda možno majú mnohí dojem, že literatúra je individualistická disciplína. Ale ak sa človeku nedarí, či to nejde tým najlepším smerom, azda je dobré prijať aj pomocnú ruku a radiť sa s odborníkmi.
A ešte som vám na záver chcela pripnúť aspoň malú ochutnávku zo zbierky Babylonská si láska:
V čERSTVOM SA CHúLIM
Celé stáročia
funguješ vedľa mňa
a krátke záblesky zmien
sa časom v pamäti
skracujú len na okamihy
a ja tiež sa mením iba
minimálne lebo tvoja
krása ma drží na nohách
a v pozore sa strážim
najlepšie s tebou po boku
lebo vedomie sa prezlieka
a zostáva aj bez svetiel
sviečok stále čerstvé
schúlené v tebe
po napchávaní brucha
dobrotami
Fotografie: autorka
Celá debata | RSS tejto debaty