Knižná mapa

Iste poznáte ten ikonický román, že Na západe nič nového. Na Slovensku by obdobnú hlášku mali začať používať na východ. Veď diaľnicu do Košíc nepostavia ani po ďalšie desaťročia a hladové doliny ostanú hladovými dolinami aj po troch ďalších Sulíkovo – Hegerovo – Hocijakých vládach. Proste nič sa nemení. Len do Bratislavy pricestovalo pár žien z východu a stretnutie s nimi rozbilo každodenné Bratislavské prázdno. 

Stalo sa tak na krste najnovšej knihy Zuzany Kuglerovej.

Zuzka vydáva svoje diela v polročných intervaloch. Toť nedávno predstavili v Rači jej Vinohradnícke povesti a teraz tesne pred Vianocami vyrukovala s Veľkou knihou keltských povestí. O autorke sme si toho už veľa napísali a aj sama má blog na Pravde. Má širokú čitateľskú základňu a jej dielo je natoľko kompaktné, že každý jeden kúsoček už len krásne dopĺňa mozaiku, akú si autorka sama vysnívala. Krstilo sa tónmi hudby. Meno krstnej mamy nebolo direktívne oznámené, no azda samotná speváčka, ktorá tie tóny gitary vylúdila, teda Isa Conar.

Isa Conar je poľská hudobníčka, ktorá pricestovala s vlastnou manažérkou a kufríkom cédéčok v dostatočnom množstve pre všetkých kúpychtivých zúčastnených. Hudobníčka sa venuje poslednú dobu zhudobňovaniu slovenských básní. Na tomto krste zahrala cca 12 piesní, všetko zhudobnené texty Zuzky Kuglerovej, mnohé z už vypredanej zbierky Hraj sa so mnou. (Že vypredanej zbierke už azda netreba robiť promo, snáď nie je len môj pocit, aj keď piesne boli samozrejme pekné.)

Najviac mi v pamäti utkvela pesnička, ako dievča v mokrom tričku čaká na električku. Tá idea má trochu aj erotický náboj a mohol by to byť pekný videoklip o tom mokrom tričku a električke a samozrejme o ženskom tele a fantázii sa medze nekladú.

Isa má aj dva moje texty a do leta by som sa mala dočkať, že si aj tie moje pesničky naštuduje. To by bolo samozrejme kúsok iné počúvanie.

No a hosťky boli dve debutantky z Gemera

Bea Hric Swetlunka vydala svoju doteraz jedinú zbierku básní Ne(z)vratná spoveď za pomoci Fondu na podporu umenia pred štyrmi rokmi. A za celé tie štyri roky sa kniha nevypredala. Chýba nám však údaj o počte vytlačených kusov, voľakedy ich do tiráže zapisovali, teraz už nie.

Teda Bea čítala svoje 4 roky staré básne a jej knihy sa rozdávali v tombole.

Včera v noci som mala ľahký spánok. lebo nejakí blázni si dovoľujú rozosielať ľuďom videá aj o 3-tej v noci. No a práve uprostred tejto temnej noci som v Beinej zbierke objavila, čo som si za celé tie roky nevšimla. Prečo u Bei prší dvojmo? A ktorá tá verzia sa v knihe ocitla omylom?

Strany 40 a 70 sa takmer nelíšia od seba.

Silvia Hajdúová debutovala zbierkou Dievča s obitými kolenami v tomto roku. Rovnako ako Bea, aj Silvia mohla na akcii predniesť 4 svoje básne.

Avšak nikde som nevidela vystavenú Silviinu knihu, nik mi ju nenúkal, ani nehovoril o jej cene. Akoby dievča s obitými kolenami ostalo niekde doma v Rožňave a diaľnica nám ho odmietla sprístupniť.

A v tejto súvislosti je azda potrebné podotknúť, že ak Silvia nechce aj o 4 roky prezentovať ešte tú istú jedinú zbierku a nechce ju potom pomaly začať dávať do tomboly a do sirotincov a do rómskych osád, tak teraz je ten správny čas, kým je kniha čerstvá ako práve napadaný sneh.

Byť na autorkinom mieste, tak všade chodím so svojou novou zbierkou v kabele. Všade o nej rozprávam a urobím všetko pre to, aby som sa dostala aj do rádia aj do novín aj do všetkých možných čítačiek, kde sa len viem dostať.

Lebo očakávať od najväčších kníhkupectiev, že neznáme debutantky začnú vystavovať na čestných miestach, či nebodaj vo výklade, je jednoducho nereálne. A aj keď ma táto slovenská realita moc neteší, tak slovenský autor je tak trochu ako podomový predavač Biblie, ktorý by mal svoje slovo rozniesť všade, kde ani len netušia, že by oň mohli mať záujem.

Zľava Ondrej Kalamár, Bea Hric Swetlunka a Silvia Hajdúová.

((Táto snímka nie je moc vydarená. Mnohé nie sú. Používam zväčšovanie, čo v mojom mobile moc nefunguje. Kvalitný marketing je samozrejme aj o pekných fotkách, niektorí autori a ich tím sú v tomto naozaj dobrí. ))

No a pre mňa bolo samozrejme mimoriadnym potešením stretnúť hlavne svoje krajanky a prehodiť pár slov o tom, ako u nás nič nového.

Medzi zúčastnenými boli aj ďalší literárne činní. Ilustrátorka Alexandra Geschwandtnerová neprišla kvôli chorobe. Ján Tazberík na takéto selanky chodieval tiež a jeho prítomnosť som postrádala.

((Tento krst nás vytiahol medzi ľudí a napokon aj na vianočné trhy. Tam som však z kombinácie vriaceho vareného vína a ľadového šalátu v gyrose dostala taký termošok, že som celú nedeľu preležala a ešte stále sa spamätávam. ))

Na záver zostáva popriať všetko dobré všetkým hudobným aj literárnym dielam, ktoré toto zoskupenie vyprodukovalo.

A ak neviete, čo pod stromček, kupujte slovenských a hlavne Gemerských autorov.

Krásne Vianoce prajem všetkým.

Fotografie: autorka