Knižná mapa

Pozerám si 70.-te narodeniny Kamila Peteraja do zbláznenia. Je to „pán textár“, ktorého každý pozná a každý chce jeho piesne spievať. A umožnili mu vytvoriť na tisíce piesní. Problém je len jediný, ak sa budeme tváriť, že okrem Kamila nikoho niet a nikoho texty nie sú hodné zhudobnenia, ani žiadnej úvahy. 

Začala som písať pred cca 8 rokmi.

Myslím, že to bol rok 2014, kedy som pre punkmetalovú kapelu Zrada napísala 12 textov. A potom bol koniec. Lebo našli speváka, ktorý aj sám písal a už a viac nepotrebovali.

A potom mi už bolo umožnené len sporadicky.

Zo dva texty pre Romana, zo dva texty pre iného. Skúšam ich uložiť niekam na jedno miesto, nech sú spolu, v jednej kytici:

Roman Buhovecký: Sme ľudia

Roman Buhovecký: Arabela v karanténe

Martin Skuban : Hra na plač

Pre Martina som naposledy písala baladu o obyčajných ľuďoch. Akosi ani neviem, ako sa tej piesni aktuálne darí.

No Martin bol toho názoru, že „my nie sme obyčajní.“

No to je vždy veľká záhada, ako sa človek vníma, a ako ho vidia ostatní.

Na mňa sa pohovorilo už strašne veľa hlúpostí, ako je Renáta pyšná princezná a prší jej do nosa a „nevie prijať kritiku“, ale je vraj „narcistická psychopatka“ a pokračovať by sa zrejme dalo do aleluja.

Ja myslím, že nič z toho nie je pravda, aj keď to tak môže azda vyzerať.

Avšak nachádzame sa vo vysoko konkurenčnom prostredí. Mne sú neustále vyhadzovaní na oči úspešnejší kolegovia, ktorí sú v branži už 20 rokov a v telefóne majú kontakty na každého, kto sa v danom regióne hýbe.

A s tými textami je to tiež identicky. Môžem si ja písať texty na tucty, ak nikoho nezaujmú, ak ich nikto nebude chcieť hrať a spievať.

Teraz po prvý krát za život prejavila o moje texty záujem žena: Isa Conar. No aby mojo šťastie nebolo úplné, o Isu má záujem aj kopa iných autorov. No a ak zaslúžilá umelkyňa s 30-timi knihami na konte prejaví záujem o Isu, tak tie moje dva osirelé texty proste len čakajú a čakajú. A je to celkom desivé, ale človek si musí uvedomiť, že v danej chvíli nemám žiadne páky ani žiadnu konkurenčnú výhodu.

Takže bez pýchy, aj keby vám nejakí zúfalci chceli nebodaj nahovoriť, ako mi prší do nosa. Mne proste nemá prečo pršať do nosa. A ja to celkom realisticky vidím.

Na dnes teda Isa. Chceli by ste, aby vám pár gramov z môjho srdca zaspievala Isa?