Knižná mapa

Poznáte to motto, že čím horšie, tým lepšie? Chcela som úplne o inom, no ak sme sa už tak nezhodli na zvieratách, čo taký bitúnok?

Včera v talente to myslím ten Štepán správne pomenoval, že „žereš to maso, ale nemusíš vidět, jak umírá ta kráva.“

A áno, často si zapchávame, oči, uši, ústa.

Klameme seba samých, hráme sa na chrumkavých.

Pražské deti si vraj myslia, že mlieko sa vyrába v krabici, lebo kravu nikdy nevideli.

A mestská mládež sa hrá na eko-bio-raw a medituje nad tým, ako nezanechať žiadnu uhlíkovú stopu.

Joel Egloff: Omráčenie

Autor získal za túto knihu literárnu cenu Prix Inter 2005.

Našla som ju v sieti Lacné knihy a čakala som zase nejaký humbuk. Poslednou dobou mám pocit, že aby niekto vyhral mediálne relevantnú literárnu cenu, tak musí byť teplý, alebo aspoň

v 15-tich spávať so svojím učiteľom, lebo normalita už nikoho nebaví.

Krv, koža, chlpy, ….

Príjemné prekvapenie, že tá kniha si ma skutočne získala.

Už len ten ľahučký kabelkový formát z neho robil najlepšie spoločníka na všetky tie moje cesty. 20 minút do roboty, 20 minút z roboty, iné cesty po Ba ešte raz také dlhé, …vlak aj električka…. Proste megaromány o 600 stranách síce majú svoje čaro, ale tie nikam nenosím.

Knižka sa preložila z francúzskeho originálu v roku 2007.

Možno to robia tie roky, že ešte všetci sme boli niekde inde, aj v myslení.

Žiadny gay pride, vlastne žiadna prehnaná sexualita.

Kniha je o bezmennom úbohom hrdinovi. A o tom, ako sa to všetko môže pokaziť.

U nášho mladíka nič nie je normálne, vyrastá v priemyselnej zóne, hráva sa na smetisku, pracuje na bitúnku.

Ryby sú otrávené, huby sú jedovaté, platonická láska ho nechce, ….

Navzdory všetkému to nie je depresívne.

Je to už až také zlé, že z toho cítite nadsázku aj humor.

Ako sa naši hrdinovia potácajú v smogu a z tej monotónnej roboty sú natoľko unavení, že odpadávajú po ceste do jarku, strácajúc prehľad, či už idú z roboty, či zase raz tam, ….

Bavilo ma to, všetko to zlo vystavené ako v galérii. Všetka tá šokujúca, naivná úprimnosť.

Konečne človek, čo sa na nič nehrá!

Konečne niekto, kto sa nám nesnaží ťahať medové motúze pod nos a nesnaží sa si veci idealizovať.

Tento antihrdina tu dokáže na rovinu povedať, že áno, aj kradne a áno, aj on je zbabelý ak dôjde na lámanie chleba.

Takže krása skazenosti, Beaudelairove Kvety zla. Za mňa bolo toto Omráčenie ozaj hodné uznania.

A aj ten kratučký formát bola skvelá voľba, ak by toho bolo viac, už by toho zla bolo neznesiteľne veľa. A miesto ľahkosti nadhľadu by sme padli do bažín temnoty.

Foto: autorka