Knižná mapa

Blíži sa Valentín a stalker Ján sa obesil vo vlastnej cele. A aj keď môj mikrosvet je takmer dokonalý gýč, citlivo vnímam všetok ten šramot okolo toxických, chorých vzťahov.

Zrejme aj preto, že sama mám svojho stalkera. Aj keď sa mi ho už podarilo takmer dokonale eliminovať. Je bloknutý na mobile a márne ma žiada o friendship a márne sa pokúša mi posielať správičky. No na moje verejné príspevky permanentne reaguje a dokonca začal posielať svoje komentíky s avatarom. Fascinuje ma tá jeho nekonečná vytrvalosť, aj keď je to dávno choré a pán „vzorný otec troch detí“ by sa mal správať celkom inak. Nie ako malé chlapča, ktoré lipne na lízanke.

Na Jána sa však nechytá. No možno vás šokuje, že mám vo friends Jánovho kamaráta. Tie jeho komentáre by sme na 100% mohli nazývať viktimizácia obete. A páchateľa naopak volá Janko. Sám je súdený za týranie a nebezpečné prenasledovanie, tak je ten posun hodnôt u neho vlastne pochopiteľný.

Je toto normálne???

Väčšina vzťahov našťastie nedopadne takto tragicky, avšak mnohé sú toxické. O toxicite vzťahov bola aj tá Škatuľka spomienok. Ten fajn ženský román, čo som vám odporúčala prednedávnom.

A aj ten veľký literárny boom Nicol Hochholczerovej bol o láske, ktorá nie je kóšer: Táto izba sa nedá zjesť. Môžeme to hocijako opisovať a obkresľovať, no bol to opis chorej lásky. Ako mláďa lipne na svojom učiteľovi a ten si ju kupuje darčekmi a je vlastne jej celým vesmírom.

Knižka (Margaréty?) Kataríny Tholtovej mi v mnohom pripomína práve Túto izbu.

Domov zmiznutých hodín.

Toto bola jedna z mála kníh, ktoré som si kúpila na základe recenzie. Lebo ako som už spomínala, recenziám nie vždy verím a často v nich vídať len sebaprezentáciu recenzenta, či sú naopak odrazom dobrého vzťahu k autorovi. No v tomto prípade ma oslovila samotná tematika: chorý vzťah a alkoholizmus ženy.

A v súlade s Touto izbou, je to tiež jeden nerovný vzťah. Mladé žieňa sa zaľúbi do svojho korektora. Do chlapa, čo je starší než jej otec.

Lebo „keď vtáčka lapajú, pekne mu spievajú“. A on ju teda vie ozaj pekne omotať, až sa za neho ona teda vydá.

No tento ich nerovný vzťah bude škrípať, lebo dedo vševed jej denne prejavuje svoju nadradenosť.

A dievčina prepadá do spár alkoholu, v čom ju on výrazne podporuje.

Teším sa, že aspoň niekto o tom píše. Alkoholizmus ženy je téma, ktorej sa ozaj celkovo vyhýbame. 

Chlapi nemajú problém robiť turné po celom Slovensku a všade sa pýšiť, akí sú oni abstinenti. Ženy o tejto téme skôr mlčia.

Knižku označujú, že je sureálna.

Ja tam skôr vidím len to kreatívne písanie. A oceňujem, že príbeh jednej alkoholičky sme nemuseli roztiahnuť na dva romány a aj tak tu všetko máme.

A všetka tá takzvaná sureálnosť je len odrazom prepitej, zničenej, psychicky zdeptanej duše.

A rovnako ako aj alkáč vo švungu by vám rozprával ten istý príbeh kol do kola, ani Tholtová si to nezjednodušuje a prelína v podstate dvojmo ten istý príbeh.

Ten istý Gregor, ktorého si vzala a ničí jej život, sa jej dostáva aj do sna a rovnako sladučko si ju aj tam namotáva.

A rovnako jej aj ten sen premieňa na nočnú moru.

Hrdinka Laura je dosť silná, aby si poradila. Aby zatočila tak s alkoholom, ako aj so svojím nešťastným vzťahom, ktorý ju obral o najkrajšie roky života.

Preto aj ten názov. Ukradol si mi najkrajšie roky života, ergo zmizli mi hodiny, dni a týždne. Veď má predsa okná, veď sa predsa celé tie roky utiekala k alkoholu, aby to nejako prežila.

Ilustrácie: screenshot fb komunikácie a fotografia autorky.