Knižná mapa

…alebo si ich len treba vydrieť…Striedavo oblačno, jedno oko mi plače a druhé sa smeje. FPU rozdával peniažky. 

Ono celý rok 2024 sme počúvali o nefunkčnosti až paralýze Fondu na podporu umenia.

Vraj tam noví členovia ani nechodia a staré kapacity strácajú chuť a odchádzajú.

Vraj nominovali členov, čo nemali ani mailovú schránku a nedokázali ten proces registrácie absolvovať ani s pomocou cez telefón.

A zrazu sa stal zázrak, fond zafungoval, prostriedky sa rozdelili, výsledky sa zverejnili.

Jedni sa tešia, lebo dostali, iní majú hlavu v smútku, lebo nedostali.

Vydavateľstvo Daxe nepochodilo. Vlani ani tentokrát. Vyčítajú im vraj rovnaké veci, ako už aj minule. A neprešiel ani autobus Tuláčik – výlet cca 30 detí za sumu okolo 5000€ komisia vyhodnotila ako projekt malého rozsahu a predražený.

A ono áno, možno najľahšie je v takýchto prípadoch fňukať a nadávať —a dávať vinu komisii.

Lebo ozaj, kto by si len chcel priznať, že ten jeho projekt za to proste nestál, že to bolo v tejto chvíli ozaj málo. A že akýkoľvek veľký je koláč, nikdy sa z neho neujde každému. Lebo tých rúk, čo by brali, je proste priveľa.

A možností je viacero. Môžete si naďalej veriť a podávať ten istý projekt z roka na rok, s tým, že raz určite prejde, raz sa zadarí, raz zaklopem na tie správne dvere, ….prípadne sa môžete na to aj úplne vykašľať.

A asi tá posledná, najťažšia možnosť, je poctivá sebareflexia, kde som mohol byť silnejší, čo som mohol spraviť inak, prečo ostatní prešli a ja nie?

Proste každá tá reakcia na neúspech je jednoducho individuálna.

Literárny týždenník prežije a ožije

Toto sme počúvali už celé roky, že LT bojuje o prežitie, že z roka na rok nedostáva z fondu ani cent. Že proste treba si ho kupovať a predplácať a finančne podporovať, nech ešte prežije a nezanikne.

Posledné dva roky som sa prestala venovať spravodajstvu. Proste ten vlak už ušiel, čo sa dalo, som už poskúšala, nie že by som na to totálne zanevrela, ale vypadnúť z toho kolotoča je skvelá zmena.

Ostali mi však knihy a vzťah k literatúre. A z času na čas som napísala nejakú tú recenziu, ktorá nevychádzala už iba na blogu, ale sem tam aj tam, v Literárnom týždenníku.

Tak som teda rada, že to tí páni v redakcii nevzdali a zabojovali. A dúfam, že ostanú verní tej politike, aby mi z času na čas ešte nejaké tie stĺpčeky uverejnili.

Proste krása, väčšina žiadateľov uspela.

Takou tou stálicou, ktorej sa z roka na rok darí, je napríklad aj KK Bagala. Prostriedky na Poviedka 2025 teda budú. Už iba čakám na výzvu. A teraz, prvý krát za život, by som aj rada prispela.

Niežeby som si robila nejaké veľké ilúzie. Čítala som práce tých finalistov po viaceré roky a možno tých mojich pár strán skončí v koši, človek nikdy nevie. A hojdať sa nereálnymi očakávaniami ma ozaj nebaví. Ale rada občas zabojujem, ako ten LT. Ten sa tiež nevzdal a neskapal a je tu s nami v roku 2025 ešte silnejší ako doteraz.