Knižná mapa

Oskarmi ovenčený Brutalista divákov z čsfd až tak fenomenálne neočaril. Nepochopili, neprecítili, nedojalo ich to,….lebo proste tie deje im prišli zrejme príliš odtrhnuté od ich vlastnej reality.

Ani môj manžel sa do kina na toto nehrnul. Nedávalo to moc zmyslu, že načo by mal obdivovať nejaký príbeh emigranta a ešte obdivovať architektúru, ku ktorej nemá vlastne žiadny vzťah.

Tak sme teda do kina nešli a dočkali sme sa filmu na zdieľajúcich platformách.

https://www.csfd.sk/film/963444-brutalista/prehlad/

Treba podotknúť, že môj názor je radikálne odlišný. Ja architektúru obdivujem, odkedy viem o sebe. A zvlášť potešilo, že príbeh je o maďarskom emigrantovi.

Ono možno si to mnohí neuvedomujete, aký sme my vlastne cudzí element. Celý východný blok tvoria Slovania od severu na juh a zrazu sme sa tu akosi ocitli aj my.

A máme totálne odlišnú mentalitu aj jazyk. A ešte stále sa vedú polemiky, či sme vlastne prišli zo severu, alebo z východu, či Attila bol náš predok, alebo nebol.

A žiadna tá teória nedáva veľa zmyslu. Ak by sme prišli zo Škandinávie, mali byť sme byť modrookí blonďáci a ak z Mongolska, tak by sme zase mali mať šikmé oči.

Ale my nie, môj dedko bol presne taký typ ako Adrian Brody a babka detto ako tá jeho utrápená manželka Erzsébet.

Proste zrejme práve pre tento náš záhadný pôvod sa z času na čas dostávame do kultových filmov, ako napríklad Anglický pacient, či teraz práve Brutalista.

A tým, že László je nielen Maďar, ale aj Žid, ocitá sa v pozícii menšiny z menšiny. Taká tá absolútna osamelosť a izolácia a miestni mu to dávajú aj patrične bezcitne najavo.

Film potrebuje vnímavého diváka

Áno, zrejme práve tým to bude, že mnohí z vás nepoznáte pocit tej identity menšiny. Ani ten pocit, keď odchádzate s dvomi taškami a nechávate celý svoj starý život radikálne za sebou.

Trochu sklamalo, že László Tóth nie je tak celkom reálna historická postava. No je to akási zmeska, akýsi transparent toho celkové bytia, aké sám so svojou zdecimovanou rodinou predstavuje.

Teda tvorcovia si vybrali naozaj vyhranené a kľúčové elementy, ako emigrácia, xenofóbia, brutalizmus ako celkom kontroverzný štýl v architektúre,…

A László má brutálny nielen štýl, ale aj život.

Protipólom sú mu americkí zbohatlíci, na ktorých je žalostne závislý. A oni sa s ním aj zahrávajú ako mačka s myšou.

Teda sa tu konfrontujú dva svety: zdeptaný utečenec verzus všemohúci vlastník brutálne objemného Kapitálu.

Utečenec má talent a elán a vzdelanie a zručnosti, ale bez peňazí, bez skutočnej príležitosti je mu to všetko k ničomu.

Je to film o trápení, že aj keď dáš do toho všetko, aj keď budeš naplno študovať a pracovať, aj tak ťa dokážu zdeptať a zraziť k zemi. Jednoducho preto, že si pre nich cudzí element, že si len výrobný prostriedok v rukách všemocného kapitalistu.

Ja som sa v tom príbehu absolútne našla.

Má to rozsah cez tri hodiny, teda chce to čas a hlavne tú otvorenú myseľ. Za odmenu máte krásne zábery a pracovnú horúčku geniálneho staviteľa.

Najsilnejšiu scénu vyrobili s Erzsébet (s Alžbetou). Krehká a chorá žena ukáže neochvejnú morálnu silu a bezohľadní miliardári zase na chvíľu zhodia svoje masky dokonalosti, aby vyšlo na povrch, akí sú vnútorne skazení.

Možno na to treba aj mentalitu, aby ste dokázali precítiť tú konfrontáciu a hlboké myšlienky. Ja by som filmu dala minimálne štyri hviezdičky, lebo ozaj ťažko by bolo ešte niečo pridávať a vylepšovať. Mohli by sme len ubrať zopár z tých nepochopiteľných, nešťastných momentov.