Knižná mapa

Pamätáte, ako som vám spomínala Gemerské Popolušky? A že nikto tam to Dievča s obitými kolenami nevystavoval ani nepredával? Už som sa bála, že sa ku tej knihe dostanem až po štyroch rokoch, kedy si ju už každý iný, kto chcel a vedel, dávno kúpil a aj prečítal. 

A predsa! Moje bratislavské vianočné dvojča ma neprekvapilo ani vankúšom, ani pohľadnicou, ale práve touto zbierkou. Asi vie čítať myšlienky….

Gemerská poézia.

Autor: Silvia Hajdúová

Ilustrátor: Radka Čabrádi Tvrdoňová

Rok vydania: 2022

Tvrdá väzba, 88 strán.

Autorka mi spríjemnila dva dni života.

Počas posledných rokov mi rukami prešla nejedna zbierka plodného básnika. A treba vedieť, že básnici odsúdení k samovydaju operujú s kruto obmedzeným rozpočtom. Výsledkom sú potom zbierky v mäkkej väzbe na nekvalitnom papieri. Básne natlačené jedna na druhú a prázdna strana je hriech, aký si nikdy nedoprajú. Na výtvarnej stránke sa šetrí a náklady na výtvarníka sa neraz snažia stlačiť na nulu. Výsledok je potom aj taký. Akoby namiesto kvalitne tlačenej vizitky len čmárali svoje podpisy na zdrapy papiera.

Silvia Hajdúová však vďaka finančnej podpore mesta Rožňava nemusela bojovať so žiadnym okliešteným rozpočtom. Výsledkom je teda zbierka v tvrdom obale tlačená na kvalitný pevný lesklý papier. Dopraje si aj luxus prázdnych strán a bohaté ilustrácie, nielen na prebale, ale aj kade-tade vo vnútri.

Ilustrátorka mi je neznáma a prináša nový vietor. Namiesto snahy o ľúbivosť až gýč sa pokúšala verne ilustrovať realitu, povedzme srdca ako svalu, či ľudského tela ako riečiska nervov.

Je fajn, že táto neokukaná ilustrátorka dostala príležitosť a toľko priestoru na skúšanie krídel.

Samotné básne sú fajn.

Na tej čítačke v Zichyho paláci ma až tak moc nezaujali. Veď boli prekladané Swetlunkinými básňami, ktoré dôverne poznám a mám rada.

Potešilo ma, že Swetlunka vytiahla do bratislavskej zimy báseň o prázdnej chladničke.

Ak by som písala básne, aj ja by som písala o chlade a hlade a o umieraní bezdomovcov.

Silviine básne sú taká všehochuť Rožňavskej učiteľky slovenčiny. Sú plné optimizmu aj sklamania, mladosti aj staroby, domova aj stredomoria.

Nešetrí slovami aj keď má aj zopár kratších básní. Azda najviac ma zaujala táto:

Dedina

Sprvoti zasľúbená zem

Raj modernej školy

Súzvuk náročných duší

Zvedavé pohľady

Bezmocných domorodcov

Rozkošné láskavosti

Roztopašných detí

Ešte sa ti o tom neprisnilo?

Všetko pominulo

Ostalo len trpké ovocie hnevu

Presne takto si spomínam na svoje rodisko, ktoré propaganda vyhlasuje za „najkrajšiu dedinu plnú úžasných ľudí“. Len škoda tej mojej pachuti v ústach a strachu prekročiť prah vlastných dverí. Niečo smrdí v tom štáte dánskom a cíti to aj Silvia. Miestami blysne aj svoju sčítanosť, či profesiu. A hlavne sa jej podarilo vytvoriť dobré vzťahy vo vlastnom meste, čo nikdy nie je na škodu.

Bolo mi potešením a som zvedavá, ako sa ďalej budú vyvíjať autorkine osudy po tomto literárnom debute. Našliapnuté to má ozaj dobre.

V knihe nechýba úvod, záver, biografia. A čitateľ odchádza s pocitom, že viacej pre túto zbierku ten kolektív autorov azda už ani nemohol urobiť.

Foto: autorka Renáta MB.