Knižná mapa

Celkom veľa ľudí sa sťažuje, že nakúpené knihy ani nemajú kedy prečítať. A vraj si to odkladajú do dôchodku, či len sušia na poličke. Som rada, že tento medzinárodný bestseller som si nesušila na poličke. Aj keď aj ja mám obdobný problém a v knižnici horu neprečítaných – nedočítaných kníh. 

Thomas Erickson: Obklopený idiotmi, švédsku knihu (2014) v slovenskom preklade prináša vydavateľstvo Motýľ. A vydáva sa od roku 2019 de facto na ročnej báze.

Už keď som robila v kníhkupectve, mala čestné miesto medzi motivačnou literatúrou. A som rada, že som jej dala šancu.

Môj muž zbiera autíčka, ja knihy. Takže nemáme si čo vyčítať a obaja si podľa možnosti doprajeme ten kúsok potešenia.

Autor napísal tú knihu na popud jedného nespokojného šéfa, ktorý sa mu sťažoval, že jeho zamestnanci sú samí idioti. A Ericksona to nútilo zamýšľať sa a vysvetľovať. Prečo vlastne tým ľuďom nerozumieme, prečo fungujeme na úplne odlišných princípoch a ako sa tie jednotlivé typy osobností dajú čo najlepšie opísať.

Autorovou základnou tézou je, že ak porozumieme ľuďom a ich princípu fungovania, zrazu v nich prestaneme vidieť idotov.

Ale možno ste ich mnohí nevideli ani doteraz.

No ja za seba môžem vyhlásiť, že áno.

Aj som dokonca nosila ponožky s demonštratívnym nápisom Hülyékkel vagyok körbevéve, čo v preklade vlastne zodpovedá názvu danej knihy.

No so mnou je to celkovo ťažké, zložité, komplikované. Moje sociálne zručnosti sa blížia nule, moja schopnosť takzvaného small talk je značne obmedzená.

Vyhodili ma z väčšiny fb skupín. Proste som neprispôsobivá osoba, ktorá nebude hrať tie ich blbé sociálne tanečky podľa nezmyselných pravidiel.

Až som pochopila, že samej je mi lepšie, než v spoločnosti ľudí, ktorí ma de facto odmietajú.

Alebo skôr odmietajú moje skutočné ja.

Ono v škole mi vštepovali do hlavy, že časy One man show sú už nenávratne za nami. Aké dôležité je komunikovať a byť tímový hráč.

No mňa vždy bavili individuálne športy.

A trvalo celú večnosť, až som si priznala a prijala, aký som ťažký individualista a samotár.

Kým som bola mladá, nechcela som od ľudí v podstate nič. A teraz, že čo od nich chcem? Aby mi hlavne dali pokoj, aby neriešili, ako vyzerám, aký mám vek, koľko mám kíl, aby mi láskavo dali svätí pokoj, nevnucovali mi svoju prítomnosť, ani svoje názory.

Ono aj v starej škole jestvovala psychológia.

A už dávno som vedela, že som melancholik a pesimista, len som nevedela čo s tým. A hlavne čo s tou masou ľudí všade okolo.

Táto vtipná švédska kniha mi svojím spôsobom otvorila oči. 

4 typy pretavila do štyroch základných farieb. 

Zelení sú prispôsobiví, nekonfliktní, tímoví hráči, je ich najviac,

Žltí sú zabávači, vždy sa pchajú do stredu kolektívu a ostatných sotva pustia k slovu.

Červení sú priami, súťaživí, draví.

Modrí sú analytici, premýšľaví, čo si potrebujú zistiť všetky dostupné informácie.

Modrým sa nadáva aj kockaté hlavy.

A zeleným som vždy vravela stádo, či ovce.

A samozrejme okrem čistých typov jestvujú aj všemožné kombinácie farieb.

Proste som zistila, že som fialová.

A sranda je že modrá aj červená sú typy orientované na ciele.

Zeleným a žltým ide o medziľudské vzťahy a tie ich nekonečné tanečky, kto je v strede a kto s kým kedy ako. No my modrí a červení, my proste ideme skrz všetky tie nezmyselné zoskupenia.

Nám ide o ciele, o idey, dokonalosť,….

Prosto mi to pomohlo lepšie porozumieť sebe samej. 

A aj okoliu, aj tým neúnavným zabávačom, čo aj po stý krát opakujú ten istý vtip.

Párkrát sa mi stalo, že idem s niekým medzi ľudí a ten sa nejako prehnane socializuje. Každého pozná, s každým si podáva ruky, každého zabáva, po stý krát opakuje tie isté vtipy.

Vždy som si v duchu hovorila, že načo?

Prečo musí byť každému za pekného?

Samotný názov knihy ma kus sklamal, lebo Erickson si vlastne myslí, že žiadni Idioti neexistujú. existuje len naše nepochopenie pre všetkých tých, ktorí sú proste odlišní a ich skutky aj zmýšľanie fungujú na odlišných princípoch.

Teda knihu vrelo odporúčam všetkým tým, ktorí majú pocit, že by tie medziľudské vzťahy azda mohli fungovať aj kus lepšie

Škoda, že sa mi tá kniha nedostala do rúk už oveľa skôr.

No možno práve teraz bol ten pravý čas. Veď ešte mi pár rokov života zaručene ostáva, aby som sa na tú masu ľudí všade navôkol mohla pozerať odteraz inak 🙂

Fotografia: autorka