Je to ekonomický nezmysel. Vysoká ponuka sa borí so skromným dopytom. Samozvaní básnici vás skrz sociálne siete spamujú a ani netuším, čo čakajú. Že sa raz roztopím a zahorím večnou láskou k ich poézii?
Milan Matiaška ma nikdy nespamoval.
Aby ste nepovedali, že som načisto subjektívna, dám vám aj citát a link, nech to vidíte aj z iného uhla:
“ Matiaška sa snaží tvoriť intelektuálnu poéziu, preto je sympatické, že sa pokúša dávať odpovede na najelementárnejšie, no zároveň najzávažnejšie otázky ľudskej existencie.“
Štefan Chrappa
https://www.litcentrum.sk/recenzia/od-svetla-k-serosvitu-milan-matiaska-najtucnejsi-basnicky-debut
Pomaly ale isto rezignujem na písanie recenzie básnických zbierok.
Ono darmo si prečítate zbierku desiatok básní, výsledok je väčšinou iba chaos v mysli, duši, básnické zbierky nemajú príbeh a dej.
A v dnešnej počítačovej dobe sa básnikom snaží byť už každý. A potom sa na čítačkách len márne sťažujú, ako ich každý píše a nikto nečíta, či aj na sociálnej sieti, ako im desiatky ľudí gratulujú, no nikto si ich zbierky neobjednáva.
Prepáčte za odbočku, no je to obdobné ako v reality šou.
Renáte vadí tvrdá bageta a suchý korpus v dezerte. Spolustolovníci ju zato hejtujú, veď „bageta nebola tvrdá a tomu dezertu nič nie je“ a „ona zase len musela byť zaujímavá!!!“
A potom sa odoberú do súkromia bodovacej miestnosti a tam sťahujú body za „tvrdú bagetu a suchý korpus v dezerte“.
A takto je to aj s tými lajkáčmi poézie. Oni vám proste nemajú čo vytknúť, len ich to aj tak neoslovilo, lebo aj tak im tam všeličo chýba, no ale nebudú predsa konfliktní, ako tá Renáta.
No a učím sa z vlastných chýb a tak teda tým spamerom posiela srdiečka a smajlíky, nech sú radi, že sú radi. Veď načo sú nám konflikty?
A zaprisahala som sa mať to na háku a v paži,
A nekupujem zbierky poézie, ani keby ma s nimi naháňali po Staromestskom námestí.
Túto som našla scela nečakane, na autobusovej zastávke.
Stupavská knižnica má proste taký zvyk, že staršie knihy vyloží na autobusku a nech ich berie, kto prv príde. Tak som prišla a ležalo to na mojich poličkách a sťahovalo sa to so mnou.
A išlo to so mnou aj na hospitalizáciu do nemocnice, aj na výlet do Banskej Štiavnice, aj ku zubárke na preventívku…
Skromné ilustrácie, mäkká väzba, malý formát. Taký ideálny, nenápadný spoločník, ktorý si vás počká a neťaží.
Neviem, čím si ma natoľko získal, vlastne viem. Vyvaroval sa školáckych chýb, netlačil sa do rýmov za každú cenu. Ukázal čaro voľného verša a asociácií. Predostrel zrelosť, chorobu, bránu smrti. Načrtol myšlienky, ktoré aj mňa ťažia, s ktorými sa dokážem stotožniť.
Absentuje tu snaha zaľúbiť sa čitateľkám, mraky venovaní a sladkých rečí.
Na druhej strane absentuje aj čiarový kód, čo je celkom veľký nedostatok, ak kniha mala zabodovať na knižnom trhu.
Získala si ma svojou skromnosťou a absenciou bombastických snáh.
Nájdete tu pomerne krátke básne: Ľahký podvečer, Choroba a iné,, V nouzi, Kto?
Tak ako si neželám pitvať sa emóciami mnohých poetiek, tak s takou intenzitou, či azda ešte viac si v tomto prípade hovorím Áno, zahraj ma so mnou, ukáž mi temné zákutia, ktoré tak dôverne poznám aj ja.
Matiaška sa zahráva s viacerými jazykmi. Akoby pred nás skladal švédsky stôl. A ochutnaj tuná aj tamto.
Choroba a iné
z chýbania sa rodí pomykov
z pomykova des
z desu choroba
čo vlhčí dráhy k výškam
a tak buď budeš zatratený
šmykom nadol
alebo blažený
zrýchlenou jazdou nahor
(alebo naďabíš na vlažné nič)
Ako slepé kura k zrnu som prišla k básňam, ktoré vo mne rezonujú. Lebo mi nevnucujú nič, čo by som aj sama nemienila. A nemusel mi to pán básnik posielať do spamu, ani ma bombardovať desiatkami mailov.
Tie dobré veci si nás nájdu aj samé.
Mám ešte kopu nedočítaných kníh a aj prečítané, o ktorých som sa ešte nestihla ani zmieniť. Tak neviem, prichádzajú dlhé zimné večery a azda bude viac času aj na blog a snáď aj tej chuti sa s vami o čokoľvek podeliť.
Foto: autorka
Celá debata | RSS tejto debaty