Po presladenej romantickej komédii Stary, stary night bolo nevyhnutné vzhliadnuť aj film, ktorý sa viac pridŕža realizmu a samotného umeleckého odkazu Vincenta Van Gogha.
Loving Vincent je unikátny experiment. Na plátne ožívajú repliky Van Goghových malieb maľované najlepšími výtvarníkmi súčasnosti.
Dej je postavený na Van Goghovej korešpondencii a je zasadený tesne do obdobia po jeho náhlej a tragickej smrti.
Oproti malebnosti obrazov až dramaticky kontrastuje samotný dej. Vincent je z rodného Holandska doslova vyštvaný, ako blázon a problémový občan. Po dlhom a úspešnom liečení na francúzskom vidieku sa ocitá v lacnom penzióne, kde sa pokúša napĺňať svoje dni prácou. Maľuje ako hodinky v každom počasí. No ústrky, nepochopenie a šikana sprevádzajú aj jeho posledné dni.
Osudným sa stáva hádka s doktorom Gachetom, ktorý mu v návale hádky prezrádza, že Teo má syfilis a je na pokraji krachu.
Guľka z revolvera sa Vincentovi zavŕta do brucha. Umiera dva dni v bolestiach. Po pol roku umiera aj Teo. Dedičstva sa ujíma doktor Gachet, sám vášnivý maliar a Vincentov imitátor v spolupráci s vdovou po Teovi.
Pochybnosti o vražde-samovražde zaznejú v celej svojej šírke.
No ešte viac rezonuje ľudská zloba a neschopnosť poňať dielo génia v jeho šírke a nádhere.
Van Gogh bol spomedzi ľudstva svojej doby rovnako nemilosrdne vytláčaný a vyhostený, ako Pomalované ptáče uďobané svojimi súkmeňovcami, či umučený Kristus.
Na ponurom príbehu sú krásne jedine obrazy. Bez nich by divák sotva mal chuť a silu toto drama dopozerať do smutného konca.
Celá debata | RSS tejto debaty