Knižná mapa

Včera sme si čo to povedali o výhodách mlčania. Ak si však ľudia nedajú povedať, stávajú sa eventuálnou hrozbou. Či už je to novinár, svedok, alebo spolupáchateľ, spôsoby umlčania bývajú rovnako nevyberané.

Máme pred sebou ďalší z politických thrillerov, tentoraz Únos. Aby sme viac pochopili samotný film, je fajn najskôr si kus osviežiť pamäť.

Rozdelila sa Československá republika. Mečiarova druhá vláda padla po pamätnej správe o stavu spoločnosti z úst prezidenta Michala Kováča.

V snahe zdiskreditovať prezidenta sa jeho syn Michal Kováč mladší stáva obvineným v kauze Technopol a v spolupráci tajných, policajtov aj dunajskostredskej mafie je zavlečený do cudziny.

Rakúske orgány ho však v krátkom čase vracajú späť na Slovensko a Mečiar v chvate vydáva amnestie, aby vinníci unikli svojím zaslúženým trestom.

Film je značne štylizovaný. Postavu premiéra podáva s pátosom. Politiku prirovnáva k messiášstvu. Ježiš kázal na hore, Mečiar na Pasienkoch, Marošovi Kramárovi sa ujde športová hala s jediným zaplneným sektorom, z ktorého sa už filmovými trikmi dá pekne čarovať.

Zaujal aj film o filme, herci aj režisérka pútavo podávajú, ako vnímajú svoje postavy. Ady Hajdu hrá vo filme šéfa paralelnej tajnej služby. O natáčaní hovorí: „Ja sa teším, že sa nakrúca. Že niekto má odvahu pomenovať pravdu.“

Dnes sú médiá plné aktuálnej kauzy Maroša Kramára so sexuálnom podtónom. V postave premiéra ho vidíme ako lídra s pátosom a aroganciou.

Hlavnou postavou je mladá a neopozeraná herečka Rebeka Poláková v úlohe novinárky Marty. Film začína aj končí spoveďou matky, ktorá prišla o syna, Robovej mamy, v podaní Ingrid Timkovej.

Zaujímavé je stvárnenie žurnalistiky. Naša verejnosť novinárov vníma ako hyeny, ktorých baví hrabať sa v blate a špine. No obdobne ako vo filme Sviňa, aj tu je postavenie žurnalistu výsostne idealizované. To práve ona, malá a krehká novinárka Marta, horí za pravdu. V jednom z rozhovorov opisuje poslanie až naivne krásne: „Lebo zločin sa deje tak, že to spoločnosť toleruje. Chápete? To nie je tak, že niekto iný je na vine. My všetci sme na vine.“

Historická úloha mafie, ako pitbula po boku politickej moci, padá na maďarskú menšinu. Šéf tajných ide za šéfom podsvetia a rovno ho nazýva: Ty Maďar!

Avšak malú pozitívnu úlohu ten Maďar predsa len zohráva, zamiešava karty a je vlastne tým prvotným popudom, ktorý núti kľúčového svedka ukryť sa v zahraničí.

Ku koncu sa stupňuje štylizácia. Cirkev ako vrchol pokrytectva, Kramár prijíma telo Kristovo. Na finálnej scéne stojí ako Kristus na poslednej večeri. Do úst mu dali už okrídlenú frázu „Skutok sa nestal.“

Zaujímavé je, že k filmu sa vyjadrila aj ďalšia mediálne silno prepieraná osoba. Marián Kočner obvinený z iniciácie vraždy Jána Kuciaka sa vyjadril v Slobodnom vysielači v relácii konšpiračný byt. Film sa mu nepáči, hlavne, že sa ho neopýtali, ako to v skutočnosti bolo. Vyzdvihol svoju pozitívnu úlohu. Údajne on bol ten, kto cez Róberta Remiáša spoznal korunného svedka Oskara Fegyveresa a poskytol mu finančné prostriedky potrebné k úteku do zahraničia. Dokonca vyhlásil: „Možno potom raz napíšem o tom knihu ja. Ale tá kniha bude potom naozaj pravdivá.“

A nitky siahajúce aj k súčasnosti? Zaujímavé je, že Boris Kollár vyrastal s najvyššími bossmi vtedajšieho podsvetia. A na jeho prepojenie a spoločné fotografie s tými ľuďmi sa dnes akosi zabúda. Alebo máme ten pocit, že teraz už bude všetko inak? A ďalší novinári nám poskytnú ďalšiu vieru a nádej v krajšie zajtrajšky?