Knižná mapa

Naďalej sa pokúšam spájať nespájateľné. Monitorujem knižný trh na Slovensku, no zároveň reflektujem aj na neustále sa vyvíjajúcu krízovú situáciu.

Čo skorej? Prečo a ako? V noci som temer nespala. Ani vy? Sledujem čo to na sociálnej sieti, v rámci možností pozorujem aj reálny život v okolí. A situáciu sa evidentne nedarí upokojiť. Z ľudí cítiť strach a bezradnosť, šíria sa fámy a konšpiračné teórie. Iní sa naopak správajú úplne nezodpovedne a nijako im nejde do hlavy, prečo by naďalej nemali navštevovať priateľov a miesta, kam boli do minulého týždňa zvyknutí chodiť.

Príbeh mladej mamičky z facebooku ešte stále neviem celkom pochopiť. Priveľa  stresu a zmien naraz: malé deti, nový podnájom, nová práca a do toho zrušenie väčšiny predajní, vrátane jej práce. Prednedávnom opisovala, aké je všetko krásne a vracia sa na dráhu textárky a speváčky s plným elánom. A zrazu až enormný strach, fb ju desí, ide sa venovať rodine, lebo v týchto kritických časoch údajne už len na rodine záleží. Koniec písania, spievania…bye…

Osudy maďarskej menšiny na pozadí dejín.

Knižka, ktorú som sa vám na dnes rozhodla predstaviť, je rodinná sága.

Szomolai Tibor: Felvidéki saga. Už zo samotného názvu vám zrejme „docvaklo”, že ide o maďarsky písanú knihu. Autor žije a tvorí v Rimavskej Sobote. Jeho ďalší román opisuje podsvetie v Dunajskej Strede. Na vlani plánovaná beseda s čitateľmi v knižnici v Tornali sa zrušila. Kvôli chorobe.

Ono mi nejde o recenziu, ani o anotáciu. Svoje aktuálne dojmy z knihy som spísala už v maďarskom jazyku. A slovenský čitateľ maďarčinu málokedy ovláda. No keby aj, väčšinou nie na takej úrovni, aby sa začítal do takto komplexne prepracovaného historického románu. Pritom veľká škoda a skvelý román!

Na počiatok umiestnil autor Máriu. Symbolická postava, dvakrát sa vydá, porodí 4 deti a pochová postupne oboch mužov. V zákulisí prebieha prvá a druhá svetová vojna, transporty Maďarov zo Slovenska do Čiech a do Maďarska. To sa samozrejme nedeje bez drámy, sĺz, trhajú sa rodiny, ktoré ostávajú rozkúskované, oddelené štátnymi hranicami. Mečiarizmu autor pripisuje priveľký význam a už to zachráni len parádny záver s reprezentatívnym rodostromom, znovu zjednotenou rodinou a uistením sa vo vieru v Boha.

Koľko paralel so súčasným dianím. Moja sestra s neterkami bývajú v Maďarsku. Naposledy sme sa videli na MDŽ, a najbližšie kedy? Možno v máji?

Do toho sa nám ešte aj mení vláda. Skúseného „hasiča požiaru” krízy Pellegriniho vystrieda Matovič so svojím trnavským nárečím a absolútnou neskúsenosťou. Sulík a Kollár sa poškriepili už rovno v prvej televíznej debate. Remišová sa snaží pôsobiť seriózne, no dýcha z nej mladosť a pramálo skúseností. Rozpráva priveľa, no len o tom, čo mala vopred pripravené. A Kiska sa stiahol do ústrania. Trápi ho slabý výsledok vo voľbách, srdce, alebo korona?

Hlavne, že nám nová vláda sľubuje ďalšie sprísnenie pomerov. Ale čo tým vlastne majú na mysli?

Rozhodlo sa o zastavení distribúcie potravinových balíčkov pre ľudí v hmotnej núdzi, ale pitnú vodu by mali mať garantovanú. Ak sú hladní, nech sa aspoň napijú…

Prvý máj nemáme fakticky už roky, no tohto roku nebude zrejme ani Veľká Noc. A má vôbec zmysel rozosielať veľkonočné pohľadnice s prianím šťastných sviatkov?

Hlavne, že sme podľahli Pellegriniho osobnému šarmu a rátame na najbližšie dva týždne. Čo bude po dvoch týždňoch, nikto nevie. Možno nás nákaza minie, možno v nás už tíško pracuje. Možno skončím o 2 týždne v nemocnici ponechajúc svojich blížnych samých na seba. Nech sa sami popasujú s už aj takto napätým rodinným rozpočtom. Nech 16-ročná dcéra prevezme ženské práce…a tajne dúfať, že aj o kvietky a mačky bude dobre postarané.

Ono to z úst hokejistu ešte znelo krásne: Zdravie je prednejšie, než hokej. No ak tú frázu stupňujete, zachádzate do stále väčších absurdít. Zdravie je prednejšie, než rodina? Chlieb náš každodenný? Viera? Pieta? Na pohreboch sa majú zhromažďovať maximálne desiati. Doteraz bývalo zvykom skôr desiatky až stovky trúchliacich. Zo dňa na deň prichádzame prakticky o celý predošlý život. Schováme si tváre za šatky a masky. Len oči pre plač niet kam schovať.