Organizovať literárne stretnutia a krsty kníh je náročná úloha aj za štandardných podmienok. A táto každodenná neistota korona-doby nám tú úlohu ešte aj nepomerne sťažila. Jednému akcia vyšla, druhému ostáva len rušiť a ľutovať.
Z dvoch správ, dobrej a tej zlej, ktorú by ste chceli počuť ako prvú?
Tu rozhodujem ja, teda najskôr tá zlá. Decembrové kolo literárneho festivalu Ars Poetica Neosoliensis v Banskej Bystrici sa ruší. Miroslav Kapusta sa však môže tešiť aspoň formálnemu oceneniu za svoju neúnavnú prácu na poli kultúry.
Zuzke Kuglerovej však dvojkrst naplánovaný na 15.12.2020 dovolili uskutočniť.
Možno mala viacej šťastia a možno len magistrát Bratislavy pomalšie reaguje na súčasnú pandemickú situáciu.
V každom prípade: boli sme zodpovední. Sedeli sme s odstupmi a nosili rúška.
Dve knižky od autorskej dvojice dvoch žien krstili dvaja páni.
Etablovaná spisovateľka Zuzana Kuglerová prináša na vianočný trh dvojo čerstvých titulov z vlastnej dielne: historický román Rimanka a Kvádsky kráľ a poetické rozprávky pre dospelých s nostalgickým názvom Rozprávky pre moje kvety.
Bohatá tematika rozprávok zaujala aj výtvarníčku Alexandru Geschwandtnerovú, ktorá danú knižku formátu A4 bohato a čarovne ilustrovala.
V Zichyho paláci v Bratislave v Starom meste dostala aj priestor na prezentáciu svojej výtvarnej tvorby.
Podujatie moderoval aforista Ondrej Kalamár. Okrem ukážok z oboch kníh sme si mohli vychutnať poéziu Mira Dávida aj jeho najnovšieho objavu: nádejnej mladej poetky Radky.
Krstnými rodičmi dvojice kníh sa stali dvaja básnici: Miroslav Dávid a Stanislav Háber.
Podujatím nás sprevádzalo duo študentov konzervatória s veselým názvom Traky. Btw. Traky mohli mať aj tretí cíp v podobe ich rovnako mladého kamaráta-huslistu, ktorý ich zatiaľ podporuje len z hľadiska.
-*-*-*-*-*-*
Covid a kríza nás naučili skromnosti. Kto si spomína na krst Swetlunkinej zbierky Ne(z)vratná spoveď( ktorú mimochodom tiež ilustrovala talentovaná a v maľbe mimoriadne precízna Alexandra Geschwandtnerová) so štedrým rozpočtom a vníma súčasnú situáciu, tak vidí dva extrémy. Pohostenie aj nad potreby bežného bufetu, tortu s prskavkami a veľkú kyticu poskladanú presne na mieru oslávenkyne vystriedalo dvojo karmínových ruží pre dámy.
Táto strohá elegancia však mala šmrnc hoden Zichyho paláca a jeho priestorov. Zrejme čitateľ pochopí, že tortu ani chlebíčky by tam proste v tejto pandemicky kritickej situácii ani nedovolili podávať.
Dvojica dôchodkýň demonštratívne opustila sálu hneď a začiatku. S komentárom, že neobľubujú „takúto poéziu“. Zvyšok osadenstva si však práve tento súčasný a dynamický štýl autorov vychutnával. Traky sa tiež ukázali byť zábavné aj talentované zároveň.
Osobne som si vychutnávala stretnutia s fb. Friendmi. S Danou Janebovou to bolo po prvý krát naživo. Mimi Gerbelová ma obdarovala vlastnoručne šitým vrecúškom Levandule a Stanislav Háber mi venoval zbierku svojej poézie.
Koronakríza neblaho pôsobí na malé vydavateľstvá, medzi ktoré patrí aj to pod vedením Zuzky Kuglerovej. Vydaj dvoch titulov súčasne je investíciou, ktorá by sa mala v dohľadnej dobe začínať vracať formou tržby z kníh.
Pre seba som si z jej ponuky nakúpila knižky Rimanka a kvádsky kráľ a o niečo staršiu zbierku básní od Dušana Lázničku.
Vianoce sú na spadnutie a knihu ako dar by ste mohli eventuálne venovať hocikomu z vašich blízkych, kto sa vyslovene nestráni čítania.
Príjemné stretnutie s ľuďmi rovnakej krvnej skupiny malo najväčšiu chybu v krátkosti času. Užívala by som si rozhovory aj obrazy, či hudbu aj oveľa dlhšie, ak by sa dalo. V Bratislave je však čas vzácny.
To nie je ako u nás v zapádakove, kde sa tatino pravidelne chválil, akí sme milionári. Milionári času! Kde jediným rozptýlením je zapnutie správ RTVS, tam sa čas akoby aj zastavil….
No ešte krátka poznámka ku tým „štedrým Vianociam“, vďaka ktorým teraz obchody praskajú vo švíkoch:
Ak by si aj pre mňa ničoho nemal, môžeš mi venovať niečo mimoriadne vzácne: svoj ČAS.
Fotografie: autorka Renáta Montmartre.
Celá debata | RSS tejto debaty