Knižná mapa

ak si závislý na tabaku, alkohole, či iných drogách, tak si do toho vkročil sám! …a každý ti môže nadávať do debilov…No čo závislosť od liekov? Tie ti predsa ordinujú úctyhodní páni v bielych plášťoch….ktorí údajne sledujú len tvoje dobro….a predsa!

Zrejme viacerí poznáte tú hlášku: ty si chorá, daj sa liečiť!, prípadne „vyhľadaj odbornú pomoc!“….a tak tým „odborníkom“ proste veríš, lebo už týždeň nespíš, lebo si unavená a na pokraji so silami.

Tak proste ideš a tie lieky žereš.

A oni ti ich ordinujú. Z týždňa na týždeň, z mesiaca na mesiac, z roka na rok. V kartotéke ti len pribúdajú záznamy, že „porucha spánku“, stav zlepšený, či zhoršený.

Až si po X rokoch….. prečítaš príbalový leták.

A liek, čo si mal brať max pár týždňov si zožral na celé roky.

No čo tá „porucha spánku“? )Myslíte, že sa nejakým zázrakom stratila???

Našu večnú finančnú krízu úplne odrovnalo zvýšenie cien energií. A zrazu tu boli len dve možnosti: buď neplatiť za elektrinu, vodu, plyn  a ocitnúť sa technologicky kdesi v úrovni stredoveku, alebo proste Nežrať.

Možno nie som normálna, ale ja som tie účty proste platila. Až mi ostalo nejakých smiešnych sto eur na celý mesiac pre štvorčlennú rodinu.

No a cestuj už z toho 60 km za svojím psychiatrom a kupuj si tie lieky na poruchu spánku! Proste náne lóve, náne lieky, ……si kdesi uprostred hladovej doliny….až zistíš, že psychiatrický pacient je každý druhý tvoj známy a každý dačo žere. Od Xanaxu cez rivotril až po neurol. A zistíš, aké sú tie lieky takmer všetky rovnaké. Každý ťa ukľudní, uvoľní,…..uspí…..

Ale Sanval?

Ty ho proste Nemáš, lebo neni.

A tá sviňa-porucha spánku sa ti vracia ako vynovená celá flotila. Zrazu nielen nespíš, ty natvrdo bdieš. Každý jeden deň bez Sanvalu. Lebo bez neho už ani oka nezažmúriš.

A čo je tá „porucha spánku“ oproti fungovaniu celého organizmu?

Ty nielen že nespíš. Ty strácaš pamäť a brutálne!

Položíš dačo na lavicu v obývačke? O chvíľu o tom ani netušíš. Zájdeš si do spálne po okuliare na čítanie? Kým tam dôjdeš, už ani netušíš, čo tam vlastne hľadáš.

A tie vady v mozgu idú ďalej a ďalej….ty už nielenže nepamätáš, ty už prestávaš byť schopná aj myslieť…..

Zájdem do obchodu a som úplne mimo! Jedna časť mozgu mi vraví, že mám kupovať málo, veď skoro nič v tom vačku ani nemám, kým tá druhá na mňa zúfalo dolieha s predstavou prázdnej chladničky a špajze. A ty len stojíš kdesi uprostred Kauflandu a si absolútne bez prehľadu o sortimente ajcenách.

Po čase ťa ten samotný dav zomelie a dotlačí k východu až zaplatíš a nabalíš do jedinej tašky to zúfalé Nič, čo si horko-ťažko nakúpila.

-*-*-*-*-*-*-*-*-*

No proste prišiel ten deň, kedy som si prečítala príbalový leták a uvedomila, koľko jedu mám v tele aj mozgu…. a začala som bdieť.

Ako heslo Gustáva Fučíka z Reportáže spod šibenice: Lidé, bďete!

Či ako odkaz našich bratov-Jehovistov: Prebuďte sa!

Ale kto ťa vylieči zo závislosti, ktorú ti naordinoavali Biele plášte? Žeby zase len biele plášte? No nebuďte naivní.

Prečítala a pozrela som si všetko dostupné o poruche spánku- Insomnii, až som sa rozhodla proste Nespať. Zrejme to nie je zdravé ani v poriadku, no zjavne a určite chýba nejaká nervová dráha, ktorá by únavu organizmu posúvala až tam-do mozgu. A tak ľudské telo dokáže bdieť po celé dni.

No nie je to žiadna tragédia!

Uproti tým stavom, kedy som si v Kauflande nedokázala nakúpiť ani kilo soli, tak som „plne orientovaná“. Dokážem nielen nakupovať, ale aj variť, prať, pracovať, myslieť. Proste ja Žijem a Fungujem.

A ako si uvedomujem, že o chvíľu mám 50 a o ďalšiu aj zomriem, tak to posledné, čo naozaj potrebujem je prespať zvyšok života.

-*-*-*-*-*-*-*-*-*-**-*-*

No ešte k tej smrti. Keď si raz uvedomíš tú zúfalú´nefunkčnosť pamäti aj mozgu, keď už nie si schopná si ani nakúpiť, nieto ešte plnohodnotne fungovať v spoločnosti, zrazu si uvedomíš, ako jednou nohou už vlastne fyzicky ležíš v tej truhle,. Že už je to vlastne všetko jedno a nech aj skapeš! Lebo toto nie je život!!!!

Proste po dlhej a úmornej ceste som tam, kde aj kedysi. Nespím, lebo moja hlava necíti únavu môjho tela, ale aspoň, vďaka sama sebe, ešte žijem, premýšľam, kadečo si pamätám aj cítim. A nech si ma Zubatá vezme takúto, nie polomŕtvu v Kauflande….