Knižná mapa

Poznal pračlovek nočnú prácu? Možno prikladal sem-tam na oheň, aby počas drsnej noci nezamrzol, či strážil vchod do jaskyne, aby celú tlupu nezožrala divá zver. Avšak teraz?

Netuším, prečo sa toto spoločenské zriadenie volá „demokracia“. Ja tu žiadnu ozajstnú vládu obyčajného človeka z davu nevidím. Vidím len divoký kapitalizmus a konzum. Mamon ako najvyššiu hodnotu. Vidím dobu, v ktorej ani nemusíte otvoriť ústa. Stačí zbežný pohľad, aby vás protistrana odhadla a zaškatuľkovala. Kedy ste boli naposledy u kaderníka? Aké staré a koľko zhruba stáli topánky, čo máte práve na nohách? A vtipné je, že často tieto vonkajšie rekvizity úplne postačujú, aby si vás ľuda niekam zaradili. Kto ste, čo ste, na akú prácu sa hodíte. Či vôbec má význam „strácať s vami čas“.

Veď už aj čas sú peniaze! Neveríte? Kapitál ako najvyššia hodnota kapitalizmu. Vo výrobe nejde o človeka. Ten je ako kus za kus. Jeden príde, druhý odíde. Stačí ak má pracovné návyky a fabrika si ho už zaučí. A je vlastne aj jedno, či sa montujú televízory, alebo vŕtačky. Všetko robia stroje. Ľudská práca je triviálna. Avšak STROJE? Tie treba využiť do maxima.

Práve preto nestačí ranná a poobedňajšia smena. Ak stroje vládzu a dopyt je, tak človek sa už raz nájde.

No a čo, že mu to môže rozhádzať celý biorytmus?

No a čo, že ide do práce v čase zákazu vychádzania!

No a čo, že je vraj ešte stále lockdown!

MHD do mesta chodí úplne prázdne, ale v spojoch do priemyselného parku sa ľudia tlačia, ako sardinky.

V obchode máte držať odstup 2 metre? V MHD do práce je to 2 cm. Tam zrejme Covid nehrozí….alebo za peniaze si aj ruky necháme odťať?

Či koleno vŕtať?

Nočná práca býva v niektorých fabrikách štandardom, inde skôr výnimkou. Niekde treba plniť normu a kým sa nenaplní, tak sa z práce proste neodchádza. Že ani netušíte, kedy a ako sa dostanete domov, je už váš problém.

Nepáči sa vám? Za bránami už čakajú desiatky ďalších nezamestnaných, ktorí si ta s vami radi a okamžite vymenia.

Bola som zvyknutá na ranné a poobedné. Občas nejaký ten nadčas, keď to bolo naozaj nevyhnutné. Ale ťahať celý týždeň nočnú je úplne iná káva. Počas našich nadčasov, keď sa už vonku stmievalo, široké a vysoké okná zaliala tma. Odstavené stroje sa zahalili do tichej temnoty a ostali sme len zopár najpotrebnejších ľudí s lokálnym osvetlením, len na miestach, kde to bolo naozaj nevyhnutné.

Avšak ísť do práce večer a zažívať živý ruch ako v mravenisku s neónmi konkurujúcimi najžiarivejšiemu slnku? Mne ani nepríde, že je noc. Odchádzam večer a vraciam sa ráno. Avšak to medzi tým je akýsi umelý medzideň.

Bolo to ľahšie, než som očakávala. Pri tom hluku a ruchu aj zabudnete, že iní pri svetle nočných lámp pozerajú krimi, či filmy nad 14-16-18 rokov.

Aj zabudnete, ako mesto tíchne a rozsvecujú sa hviezdy.

Toto nie je noc!

Prichádzam domov ráno s potrebou spať, ale je deň! Slnko žiari, obchody aj úrady sú otvorené. *Treba si nastavovať budík na deň, ak chceme aj niečo nakúpiť, vybaviť, komunikovať s rodinou, známymi….

Po nočnej býva poobedná a potom ranná. Aspoň kúsok rozumu a ergonómie do tejto strojovej výroby….

Pieseň Starry, Starry Night ma dokáže bezpečne rozplakať.

Slzy liečia. A ťaživé myšlienky je najlepšie vypovedať.

Vincent! Toľko som o ňom čítala a napozerala, že už ho cítim, ako svojho…dobrého známeho, virtuálneho priateľa….

Ukáž mi svojich priateľov a ja ti poviem, kto si.

Pravda, samota, chudoba a drsná úprimnosť.

Vincent maľuje obyčajných pracujúcich ľudí. Kto iný by namaľoval jedákov zemiakov, ak nie práve on?

Bojuje s prehlbujúcou sa duševnou chorobou, ktorá vyúsťuje do sebapoškodenia.

Údajná samovražda je len ťažko uveriteľná. Po streli do hrudníka ešte celé dni trpí. Utrpenie, umučenie, výsmech dedinských chlapcov a snaha vykázať ho z mesta…

Totálna chudoba a len malinký záblesk uznania v podobe brata.

Jediný predaný obraz a obrovská posmrtná sláva….

Pocity a činy, aké väčšina ľudí nikdy nepochopí. Lebo to nikdy nepocíti, neokúsi, nevykoná, nezažije…..

Pracujeme ako stroje, ale máme aj možnosť akejsi sebarealizácie? Aké je šťastie bezmenného robotníka, ktorému je odopretý aj obyčajný pohľad na žiariace hviezdne nebo nad nami?