Čerstvé knižky vydavateľstva Pars Artem boli vystavené a ponúkané za výhodné ceny. Vlado Javorský neskromne schmatol tú svoju: túto si kúp! Kúpila som si viaceré, medzi nimi aj tú jeho. Dostala som od neho autogram na parádny román.
Toto vydavateľstvo s mimoriadnou obľubou vydáva básnické zbierky. Pritom všetci už až moc dobre vieme, že básne šialene veľa ľudí píše a zúfalo málo ich číta. Akoby si každý desiaty človek potreboval vylievať srdce na papier, no nad všetkými tými rozliatymi srdcami už len nešikovne manévrujeme, nechtiac sa do žiadnej z prípadných emócií nechať zatiahnuť, namočiť.
Avšak román, to je už úplne iná káva. Žiaden halabala zhustený zápis emócií, ale ucelený príbeh s jasne vymedzenými postavami, scenériou aj dejom.
Práve takéto romány by mohli byť vlajkovou loďou vydavateľstva. Mohli by byť skalou, na ktorej sa dá už stavať, prípadne aj očakávať nejaký reálny zisk.
Sexy obálku „spáchal“ náš spoločný priateľ Stefan Ziegler.
Autor nezaprel v sebe filmového scenáristu. Úplne sa vyhol inštitútu priamej reči, ale aj tak vnímame, ako medzi sebou jednotlivé postavy komunikujú, koketujú, či aj demonštratívne mlčia. Ani tradičné názvy kapitol sa nám neunúval ponúknuť. Máme len sériu scénok. Jedna zväčša končí tam, kde druhá začína a každá scénka je pomenovaná len podľa hlavného hrdinu aktuálnej scény.
Román Noah rozpráva krach jedného manželstva.
Noah a Mariel sa vydajú na dovolenku na Jadrane, aby doriešili svoje troskotajúce manželstvo.
Nepoznajúc samotný dej som sprvoti odhadovala, či sa Javorský neinšpiroval príbehom samotnej Noemovej archy.
Akúsi paralelu tam nájsť možno. Tiež je tu rozzúrené more a rozpútané peklo v podobne vybičovaných emócií. A samotný Noe/Noah napokon tých svojich milovaných, svojou nekonečnou trpezlivosťou a láskavosťou, vlastne aj zachráni.
Našla som aj významy mien hlavných postáv. Noah vraj znamená oddych a Mariel zatrpknutá.
No táto Mariel je aj v skutočnosti neskutočne zatrpknutá, zúfalá manželka.
Noah by si urputne túžil oddýchnuť hlavne od jej nevyspytateľných hysterických scén.
Na môj vkus je na Noaha vyvíjaná priveľká agresia. Stáva sa akýmsi fackovacím panákom manželky, milenky aj úplne cudzích ostrovanov.
To, ako prijíma facky a príkoria a ide stále ďalej, sa dosť ťažko chápe. Ja zo života poznám oveľa agresívnejších mužov, čo by so sebou takto zametať určite nenechali. To ich manželky sú tie bité, až týrané, nie fyzicky silnejšie mužské plemä.
Avšak okrem tohto málo pochopiteľného elementu tu máme aj čarovný opis životného štýlu ostrovanov, plno milých, autentických metafor a opis sexappealu nejednej ženy.
O mladej a nenásytnej Zorane autor píše: „Nemala v pláne Noahovi zamotať hlavu hneď, chcela si ho získavať postupne. Úplne mu vymazať mozog z hlavy a urobiť si z neho poslušného otroka. To mala v pláne a jasala pri myšlienke, ako je už blízko. Ani to nebolelo a už je jej…“
Zaujímavý je opis samotného, bližšie nešpecifikovaného ostrova:
„Noah si vychutnával pohľad na ostrov. Bolo v ňom cítiť príjemný pokoj, akúsi bezstarostnosť. Do uší mu doliehal džavot výletníkov. Na počudovanie, neziapali, ako to mali doma vo zvyku, ale iba potichu šveholili. Mali úctu k moru, veď boli suchozemci a mali pred toľkou záľahou vody rešpekt. Noah im nerozumel. Napadlo mu, že maďarčina je reč špiónov…Hádam ani sám pánboh tej reči nerozumie.“
O Noaha sa rozpúta celkom veľký boj. Až štyri ženy sa uchádzajú o jeho priazeň.
Ktorá si ho nakoniec uchmatne a ako sa skončia osudy zvyšných žien, to si už zistite priamo zo zdroja.
Mňa najviac mrzí, že táto romantická knižná „telenovela“ sa už skončila a nemôžem ďalej až do nekonečna sledovať osudy postáv, ktoré mi autor tak presvedčivo načrtol vo svojom románe, až mi jednoducho prirástli k srdcu.
Fotografia: autorka
Celá debata | RSS tejto debaty