Knižná mapa

Žijeme v divokej dobe. Čo sa neprimontuje nafest, to tam do rána nie je. Kto sa opije na hlavnej stanici, tak sa nad ním zlietne stádo supov…

Mnohí si nevážia ani osobné vlastníctvo. A to duševné, akosi automaticky, ešte oveľa menej.

Vziať si bez opýtania kamarátkin sveter, by zrejme väčšine z nás prišlo za čiarou.

Vziať si jej myšlienky a nazývať ich vlastnými ide akosi oveľa jednoduchšie.

Na fb sa zdieľa od buka do buka. Málokomu napadne pátrať po zdrojoch.

Na youtube sa zdieľa more piesní, tak kto má mať vlastne záujem kupovať CD, ak je všetko online a zadarmo?

Obdobne poézia. Ak autor/ka zdieľa verejne stovky svojich básní, kto a načo by kupoval jej zbierky? Vraziť ťažké tisíce do papierového vydania a potom to pustiť zadara online je nonsens, aký sa bežne deje.

Avšak podaktorí konzumenti zachádzajú tak ďaleko, že skopčia báseň a zverejňujú je cez seba bez udania autora.

Kde ostávajú autorské práva, akosi mnohých netrápi.

Nedávno som objavila zaujímavú ženu. Píše si sama texty a hľadá štúdio na nahratie vlastných pesničiek. Pýtam sa jej, odkiaľ má hudbu, tak ona nevie. Tá hudba proste je, odniekiaľ si ju stiahla a prišlo jej samozrejmé s tým pracovať, akoby to bolo jej vlastné.

Ukradnúť hudbu príde mnohým v pohode.

Avšak obrazy sú už niečo fyzické. Odstrániť pôvodné signá, poprieť autorstvo mladej výtvarníčky a predávať sériu jej aktov ako dielo neznámeho autora je drzosť, akú si v Bratislave proste dovolili.

Autorka šťastnou náhodou sériu svojich obrazov objavila a identifikovala. A musela vynaložiť celkom veľa úsilia, až sa jej ich podarilo vystaviť a v mierne zmenenej podobe znova ponúknuť na trh.

Krásna technika aj zachytenie anatómie tiel.

Tentoraz však jej dielo nesie ešte viacej ženského posolstva. Ceny autorka určuje sama s prihliadnutím na bonitu samotného klienta.

Muži totiž evidentne zarábajú viacej a tento zhnilý patriotizmus nie je dôvod naďalej podporovať.

Výstavu som objavila čírou náhodou. Hľadali sme v sobotu večer miesto, kde by hrala hudba a čapovali pivo.

V tehlovej budove Hopkirku klubu síce hral Jazz a znela francúzština, no boli tam. Znovu osvojené Akty Gabriely Gažovej.

Ak milujete výtvarné umenie a upútal vás tento vzrušujúci príbeh, choďte si túto predajnú výstavu pozrieť.

Jej akty sú vcelku úchvatné. A ružový bonus trefný.

Tá pečať je už snáď nezmazateľná.

A aspoň milé zadosťučinenie, že nie každá krádež sa skončí odložením prípadu do stratena.

Fotografie:autorka