Padol do Vody a naučil sa plávať

Pandémia nás obrala o istoty doterajšieho života. Všetci sme boli hodení do vody, v ktorej sa len učíme plávať. Ondrej Kalamár vám v tejto knižke predvedie, ako sa dokáže učiť za pochodu a prakticky „variť aj z vody“.

Čím viacej kníh zo súčasnej literárnej scény si prečítate, tým viac vás to utvrdí v presvedčení, aký je tento náš slovenský literárny svet malý a ako sa pravidelne opakujú prakticky rovnaké mená. Bančej,Kuglerová…

Maroš Bančej sa okrem samotného písania venoval aj podporovaniu diel ostatných. A je potešujúce, že sem patrí aj dielo Ondreja Kalamára. A Zuzana Kuglerová, ako pri mnohých ďalších knihách, aj ku tejto prispela anotáciou, vcelku trefnou. Zuzka opisuje dvojknihu Ondreja Kalamára: Pivo u Chárona***Voda, ktorej nikto neveril, ako hamburger. A tiež pamätník priateľstva.

Nevšedný hamburger. (Foto: autor)

A s jej postrehmi sa dá len súhlasiť. Ondrej Kalamár opísal a nafilmoval príbeh priateľstva: seba a Joža Urbana. Na začiatku bola útla knižka v mäkkej väzbe. Z tej sa po mnohých peripetiách stal scenár a film, aby to Kalamár zaklincoval literatúrou faktu o príbehu neobyčajného zrodu filmu.

Na pomyselnej literárnej mape si nájdite mesto Zvolen. Sem sa úspešný literát, bývalý riaditeľ Bibiany a textár Jozef Urban nasťahoval, aby začal nový život.

Oženil sa, našiel si prácu v reklamnom štúdiu a nevyhnutné cestovanie do Bratislavy plus láska k poézii ho spojili s Ondrejom Kalamárom.

Toto priateľstvo je neobyčajné a dojímavé. Ide o vzácne literárne priateľstvo začínajúceho Ondra a úspešného Joža – abstinenta a alkoholika. Jožo, aj keď velikán a obrovský talent, no ničí si zdravie aj samotné manželstvo neustálym pitím. A akýmsi symbolom, že to s pitím naozaj preháňal, je fakt že prepil aj svoj písací stroj. Akoby taxikár prepil svoje auto, či murár kelňu!

Obdivuhodný je však postoj samotného Kalamára. Jeho skromnosť a ľudskosť a tiež vnútorná sila s akou sa dokázal alkoholu úplne vzdať. Podľa vlastných slov Ondro zistil, že mu alkohol začína ničiť život a proste sa zaťal. Bez liečenia, bez doktora, proste si povedal NIE a ustál to. Navzdory tomu, že aj Jožo Urban a aj štáb s ktorým napokon tento pamätník natáčal, sa alkoholu nevyhýbali, skôr opak bol pravdou.

„Urbanovci získali dvojizbový byt na Námestí slobody pri mestskom úrade, presťahovali sa, narodila sa Kristínka a Jožo začal robiť pre Literárny týždenník. Kristínka priniesla novú radosť, motiváciu, inšpiráciu aj kus pohody do ich spolužitia.“ , píše Kalamár. Alkohol bol však silnejší a bol aj jedným z faktorov, ktoré zapríčinili Jožovu haváriu a predčasnú smrť tohto velikána, ktorého zrejme najviac preslávil text pre film Fontána pre Zuzanu: Voda, čo ma drží nad vodou.

-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*

Obyčajná knižka sa Ondrovi málila a tak išiel naproti svojmu veľkému snu: natočiť o Jožovi film. Ale aby tento film mal šancu vzniknúť, Kalamár musel siahnuť na samé dno svojich síl. Vyvinul až nadľudské úsilie, aby zohnal peniaze, našiel hercov, vybavil priestory na natáčanie…

A ako pekne opisuje, film akoby začal žiť vlastným životom. Lebo nič nebolo tak, ako si to spočiatku predstavoval. A s nulovými skúsenosťami sa napokon samotný Kalamár musel vrhnúť na písanie scenára aj do samotného natáčania, aby vo filme stvárnil sám seba, Jožovho Zvolenského kamaráta.

Postprodukcia je kapitola sama o sebe. Snáď ste zachytili aj v televíznych novinách, že dedičia Joža Urbana znemožnili aj plánovanú premiéru filmu kvôli dedičským právam na texty. Čo bolo o to smutnejšie, že herec stvárňujúci samotného Urbana – Roman Pomajbo mal po premiére sláviť svoju päťdesiatku, čím mu ju samozrejme značne pokazili.

Napokon však Kalamár túto misiu dotiahol do zdárneho konca. A po pominutí tejto mimoriadnej situácie sa môžeme tešiť na premietanie avizovaného filmu nad 15 rokov.

„-Klinček tiež dezinfikuje, ba aj znecitlivuje. Pamätáš sa na film Maratónec s Dustinom Hoffmanom? Tam ho akože Mengele mučil, rozvŕtal mu zub a potom mu dal naň klinčekový olej. Chceš klinček?

-A to čo sa s ním robí? To mám zjesť?

-Len ho v ústach cmúľaš, nejakých desať minút, a potom ho môžeš aj vypľuť. Ako chceš. Ja ho vždy požujem a zjem.“, radí Ondrej Oľge Záblackej. Za pokus to stojí, čo poviete?

 

Lindsay Clancy. Skončí za vraždu svojich troch detí vo väzení?

19.08.2026

Real crime je nehynúci námet. Zločin tu bol aj bude. A kým vlani sme ešte pozerali len dokumenty, teraz sú tu už živé vysielania priamo zo súdnych siení. Priznám sa, som frustrovaná. Jednak z tých komentujúcich, ktorí sa neobťažujú čítať viac, než názov a kategóriu. A potom si často hovoríš, že načo a komu to tu vlastne píšeš? Ľuďom tiež môže vadiť, že [...]

Zlatokopky, ktorým sa nezadarilo

18.08.2026

V rozprávkach sa honosnou svadbou všetko končí. Zvyšok sa odbije jedinou vetou: A žili šťastne, až kým nepomreli. Škoda, že realita nebýva takáto jednoduchá. Láska ide cez žalúdok? A vieme byť šťastní aj s prázdnym bruškom? Lepšie je nájsť si chudobného fešáčika, či bohatstvo zmaže všetky naše pochybnosti? Dve dámy, ktoré sa ocitli za mrežami, majú toho [...]

Organizácia výletu je kľúčová

03.08.2026

Je leto, prázdniny, ako vraví aj známa pesnička: všetci niekam chodia. Organizujú sa festivaly, čundre, či túry. No hlavne aby sme sa v zdraví vrátili k našim blízkym. Americká rodinka podcenila horúčavy 5 rokov starý prípad z Kalifornie. Mladý manželský pár vzal svoje ročné dieťatko a psíka a vybrali sa na náročnú túru do požiarom spustošeného lesa. S 2,5 litra [...]