Národy prichádzajú a odchádzajú na scéne dejín. Mení sa reč, viera, kultúra. No niečo nemenné predsa len ostáva: láska k životu a sila bojovať za svoju pravdu.
Obdivujem ženy, ktoré sa neboja výziev. Ktoré nielen potichu snívajú, ale aj konajú za realizáciu svojich snov. A Zuzana Kuglerová je autorkou, ktorá žije svoj literárny sen prakticky od čias mladosti. Má na konte úctyhodných 46 kníh rôznych žánrov.
Dnes je deň poézie. Zuzka napísala „tri zbierky o láske“, aby svoju poetickú tvorbu zavŕšila komplexnou a rozsiahlou Zakázanou záhradou. Zbierka zožala mimoriadny úspech: celé týždne stála na prvom mieste v rebríčku slovenskej poézie.
No jej záber je oveľa širší. Píše rozprávky, zbiera povesti a venuje sa aj písaniu historických románov.
Posledné dni a týždne som strávila nad jej historickou fantasy Hawránok.
Nazrime do rozhovoru Sileina a Néde:
„Biele vlky sú predzvesťou výhry, čierne porážky. A tam, kde sa objaví sivý vlk, zavládne prímerie.“
„Áno,“ súhlasila som.
Rovnováha medzi mierom a vojnou je veľmi krehká.Ťažko je ju udržať, a preto je to najcennejšie, čo ľudia môžu dostať.-uzatvára autorka.
V odraze týchto turbulentných časov získava Hawránok priam symbolický význam. Samotná autorka bojuje na viacerých frontoch. Bojuje o svoje zdravie aj samotnú existenciu. Plus musí čeliť nárokom z vlastných radov.
A hlavná postava jej príbehu? Dievča meniace sa v ženu, bojujúce o vlastný život, o život svojho jediného priateľa a v ďalšom aj životnej lásky.
Néde to od narodenia nemá ľahké. Žije v ústraní, odvrhnutá vlastnou matkou. Krkavčia mať vydá svoju dcéru ako ľudskú obeť dávnemu keltskému božstvu, matke Hawranici. Na obranu mladýh odsúdencov zabojuje múdra starena Rigani.
Bojovnosť nájdeme aj v samotnom opise Keltov:
„Väčšina keltských kmeňov však mala bojového ducha a Smertios, prievozník do zásvetia, bol ich najmilším druhom. Vojnové výpravy boli vecou cti.“
Autorka nám vyčarovala plastický obraz dávneho života Keltov spoločne s ich mnohobožstvom a tajomnými bytosťami, škriatkami a vílami.
Z bezbranného dievčaťa sa stáva panenská kňažka hadej bohyne, z jej priateľa Sileina kráľ.
Néde po putovaní kontinentom dávnej Európy spoznáva svoje zmiešané korene: matka bola síce z rodu Keltov, ale biologický otec je samotný panovník Etruskov.
Koľko zla dokážu napáchať na dieťati jeho vlastní rodičia, aké rozlišnosti vo svete kultúr, božstiev aj politiky mali tieto dávne národy, na to všetko odpovedá táto pútavo ilustrovaná knižka v ktorej sa história snúbi s fantáziou. A symboly dobra a zla sa stretnú v rozhodujúcej bitke bohov.
Hrdinská Néde nechá vlastné dieťa v Ríme. Jej sestra Bedwyr stelesňuje trpezlivú a oddanú lásku, s ktorou sú všetky boje radostnejšie. O narodení druhého syna Sileina a Bedwir Zuzka Kuglerová píše:
„Dieťatko sa začalo tlačiť na svet presne v tom okamihu, keď sa Taranis uložil do rokliny, kde mal svoju posteľ. Ukoval mu ju božský kováč Gorbliu zo súmračnej noci pretkanej hviezdami. Chlapček prišiel s krikom, mal mocný hlas, ukázal všetkým naokolo, že jeho pľúca sú silné a raz bude vedieť spievať.
Celá debata | RSS tejto debaty