Prakticky celý život navštevujem knižnice. V Ba mi to síce trvalo tri roky, kým som si objavila tú mne najbližšiu a nejako stále viacej ma tlačia tie ich šibeničné termíny. Mám toho veľa na čítanie aj ponakupovaného, aj podostávaného, …. Túto ružovú knižočku mi strčila do ruky moja dcéra. Volala som ju do knižnice, nech si aj ona niečo vyberie, tak teda […]

Poznáte to motto, že čím horšie, tým lepšie? Chcela som úplne o inom, no ak sme sa už tak nezhodli na zvieratách, čo taký bitúnok? Včera v talente to myslím ten Štepán správne pomenoval, že „žereš to maso, ale nemusíš vidět, jak umírá ta kráva.“ A áno, často si zapchávame, oči, uši, ústa. Klameme seba samých, hráme sa na chrumkavých. Pražské deti […]

Básne vás totálne nebavia, krimi o štipku viac. Vlastne aj mňa. Aj som sa tak zapovedala, že zbierky básní už nekupujem. A aj detektívku je ideálne požičať si z knižnice. Veď kto má v dnešnej dobe desiatky eur na knihy, hlavne ak ich žerie každý týždeň jednu? No ale u mňa je aj opačný problém, že mám tých kníh na stole priveľa a ešte aj tie knižničné […]

Boli ste voliť? A ste s výsledkami volieb spokojní? Alebo vás chytajú infarktové stavy? Priznám sa, som demotivovaná. Jednak z tohto blogu, kde je čítanosť 2000 a rovnakých 2000 tu bude aj o 12 rokov, nech už napíšem hocičo. Pár ľudí tu so mnou sympatizuje, pár si len prezerá nadpisy a deklaruje nudu – dnes aj zajtra, tak načo? Načo drať klávesnicu? A načo voliť […]

„Bol som dlho preč,“ uzatvára mĺkvy indián kapitolu, ktorú zažil v liečebni. Miloš Forman názov zvolil úplne samostatne a tak sa nám nehynúce dielo vrylo do pamäti pod názvom Prelet nad kukučím hniezdom. Mne sa páči najme tento málo výrečný názov: Bol som dlho preč. Aj ja som bola dlho preč, alebo krátko? Vypadla som z pracovného procesu na hodnú […]

Oficiálne sa to nazýva festival, aktuálny happening by sme pre priblíženie mohli nazývať aj predĺžený víkend s polpenziou. Jedná sa o každoročnú udalosť, približne v rovnakom čase – posledný augustový víkend. Združenie Pars Artem založili básnik a aforista a rozprávkarka. Ján Tazberík, básnik, sa posledné roky ešte zúčastňoval na stretávkach. Naposledy […]

Môj blog o Parkáčovi vyvolal búrlivé reakcie a vlnu nenávisti. Azda najrelevantnejšou výtkou bolo, že tú knihu treba dočítať, aby naplno zažiarila. Tak som teda dočítala, všetkých 285 strán Parkáča a aj 100 strán slávnej dedičky literárneho mena. Žeby som mala čakať nejaké roztopenie ľadov? Po tom blogu mi bolo vytknuté, že som „útlocitná […]

Ja a Ľubo Dobrovoda sme sa vzácne zhodli. Že nemáme se rádi a nebudem se mít rádi. A začalo to mojou naivnou poznámkou ku jeho literárnym počinom, že nechutnosti do literatúry nepatria. Pán autor si proste skalopevne stojí za tým, že áno a že takto má vyzerať takzvaná vysoká literatúra. No a ja som teda nejaká vysušená malomeštiačka, ktorá sa do tej literatúry […]

Kniha Reevesa Wiedemana sa mi dostala do rúk čírou náhodou. Je to novinka a tak som chcela vedieť, o čom je. A urobila na mňa silný dojem. Autor je americký novinár a ku prípadu impozantného rastu a nezabudnuteľného pádu spoločnosti WeWork sa dostal cez svoju novinársku prax. Ako správny novinár vyňuchal všetky kontroverzie a pikošky. Avšak babkám navyknutým na náš […]

Občas je mi až trápne, ako nepoznám najvýraznejšie postavy nášho spoločenského života. Tak to bolo s Máriou Kráľovičovou, ktorej meno mi prvý krát udrelo do očí až v deň jej smrti. Štefana Wimmera si začínam všímať ako 66-ročného boháča. Ako sa však k tej vile na hradnom kopci so 14-timi izbami dopracoval? […]