VW2
19. augusta 2021 16:46,
Prečítané 1 676x,
rmontmartre,
Film, Próza
Menšia hádanka, dvojzmysel. No skúsme kúsok okľukou.
Akurát dnes mi hovorí kolegyňa v práci, že ona vôbec nevníma starnutie. Vraj má stále rovnako veľa energie, ako v dvadsiatke a vek je len číslo.
Poznám také energické ženy, ktoré sa do svojich domácností pravidelne valia, ako veľká voda. Len k nim jednoducho nepatrím.
Možno je to ťažké na pochopenie, ale jestvuje aj iný druh žien. Druh žien, ktoré sú viacej mužmi, než ženami, či také, na ktoré neplatí ten Elánový hit: je ako stvorená na materstvo a veci s tým súvisiace.
Virginia Woolf viacej pripomína éterickú vílu, než skutočnú ženu. Jej manželstvo je bezdetné a poznačené ťažkou depresiou.
Vraj ju v detstve sexuálne zneužívali jej bratia po smrti oboch rodičov a to vyvolalo doživotnú traumu. Niektoré zdroje jej zmienkam o zneužívaní veria, iné nie.
V každom prípade sa viacnásobne pokúsila o samovraždu, až sa ten posledný pokus stal jej osudným.
V tomto blogu sa pristavíme pri dvoch flmoch o živote a diele Virgínie Woolfovej. Hodiny a Vita & Virgínia.
Hodiny celý jej život akoby obopínali, kým Víta a Virgínia hovorí o jej lesbickom milostnom pomere.
Víta a Virgínia je pôsobivý romantický film, plný lásky, emancipácie. Kto by to bol povedal, že už v 30-tych rokoch 20-teho storočia sa dve emancipovené manželky môžu pobrať na cestu lesbického ľúbostného vzťahu a dokonca im ho obaja manželia budú tolerovať?
Dostávajú sa nám do uší prevratné myšlienky o postavení ženy, kde žena je už vlastne ako muž. VW osobnosť takejto ženo-muža opísala vo svojej prevratnej novele Orlando.
Hodiny sú ponurejšie. Odbíjajú posledné hodiny ťažko deprimovanej Woolfovej. Utopila sa s kameňmi vo vrecku.
Filmári urobili kus majstrovskej práce v prelínaní časových rovín.
Naraz sa nám prelínajú odstavce, ako VW píše, ako si žijú svoje osudy jedna aj druhá generácia jej literárnych hrdinov.
Pre mňa najpôsobivejšia scéna je, keď tehotnú matku zalieva z oboch strán voda – ako symbol depresie, ktorá človeka utopí aj vo vode sotva siahajúcej po kolená.
Zároveň v tejto snímke krásne vyznieva Virginiina idea o materstve. Matka by sa mala usmievať a starať. Dieťa nemôžeme zavaliť svojimi depresiami.
V tomto kontexte je skutočným šťastím, že VW nemala deti a nezaťažila ich tým svojou melanchóliou.
Pôsobivá je tiež otázka od autorkinho manžela, či naozaj musí niekto zomrieť.
Autorka zastáva názor, že niekto určite, aby si tí ostatní mohli o to viac vážiť život.
Hodiny síce vyzneli ponurejšie a smutnejšie, avšak oba filmy vo mne zanechali silný dojem a vrele ich odporúčam.
29.03.2024
Milí moji čitatelia, náboženstvo je téma, o ktorej sme sa ešte vlastne vôbec nebavili. Ani neviem, či veríte, alebo neveríte, alebo ste rovnako rozpoltení ako aj ja. Netuším, koľko bolo takých rodín, ako bola tá naša. Kde matka verí a otec neverí. Kde babka chodí do kostola a dedko na snemy Ksč. Otec s matkou sa o tej viere zarputilo hádali. Čím viacej a čím [...]
23.03.2024
Z času na čas nečakane stretávam aj ďalších blogerov a býva to obohatením, poznať aj ich cestu a ich postoje. S Igorom sme strávili pár hodín na súde. A tá téma bohorovnej ženy bola niečím, čo spomenul aj mimovoľne. A našla som to aj v jednom z jeho blogov. Myslím, že mnohí píšeme z rovnakých pohnútok, aby sme niektoré veci proste aj sami pomenovali a vypovedali. [...]
22.03.2024
Je to síce zvláštne, ale okolo každej väčšej kauzy sa toho nabaľuje. Ľudia sa ju snažia spájať so všetkými možnými ďalšími prípadmi a poukazovať na konkrétnosti, ktoré trápia práve ich. Ohľadom tragédie pri Beňadikovej. Ozývajú sa azda všetci , čo majú postihnuté dieťa. A hovoria o akejsi nadľudskej práci 24/7. Pritom je celkom ireálne, myslieť si, že [...]
Celá debata | RSS tejto debaty