Knižná mapa

Bratislava sa topí v slzách. V nedeľu 2.10. po nehode na Zochovej umrelo 5 študentov, v stredu 12.10 na Zámockej ďalší mŕtvy študent a čašník a postrelená servírka. Politici sa predbiehajú vo vyjadreniach a dnes o 17:00 bude pietna spomienka na Zámockej za obete radikálnej popravy. 

Je to zlé, smutné, nehumánne. A nemôžeme si pred tým zatvárať oči. Ako človeka, čo žije v Bratislave sa ma to obzvlášť dotýka. Kde ostáva naše bezpečie? Kde berieme istotu, že si onedlho nesadne ďalší dedko do svojho drahého silného auta potužený nejakým štvorhhviezdičkovým koňakom a nepomýli si tie rozľahlé dvoj-troj prúdové cesty s autodráhou?

A odkiaľ vieme, že ďalší mládenec sa obdobne neradikalizuje niekde na Telegrame, či nejaké násťročné dievča na tiktoku?

Tých sociálnych sietí je už tak veľký počet a konšpiráciám sa dáva neúnosne veľa priestoru. Veď aj tá kniha, o ktorej som písala minule. Samé bludy a choré obvinenia a ide to do najväčších kníhkupectiev. Čosi je veľmi zle v našej spoločnosti. Neuvedomujeme si vlastnú zodpovednosť.

A je to o to horšie, že zabíjali ľudia, ktorí mohli byť zárukou svetlých zajtrajškov. Vysoký funkcionár, čo sa stretával s najvyššími ústavnými činiteľmi a vysoko inteligentný mladík, ktorý chodil do školy pre nadané deti.

Mladý vrah sa sťažoval na šikanu, kvôli ktorej musel zmeniť školu.

Myslím, že zlyhávame, ako spoločnosť. Zlyhala rodina, ktorá mladému chalanovi nevštiepila základné hodnoty aj škola, ktorá ho neochránila pred šikanou a nedokázala vytvoriť dostatočne inšpiratívne prostredie na využitie mladého potenciálu. 

Nie je to normálne, ak sa nám mladí ľudia utiekajú ku konšpiráciám a obdivujú masových vrahov.

Juraj hľadal uznanie na internete. Jeho cieľom bolo zaujať, získať uznanie práve takýmto zvráteným spôsobom.

Aj v minulom blogu som písala, ako sa ľudia milujú spolčovať a spoločne nenávidieť. Rovnako aj Juraj si užíval túto chorú spoločnosť a pre nich vytvoril svoj manifest. dokonca aj dopodrobna rozpísal svoj plán.

Cieľom bolo vraždiť a zanechať čím hlbšiu stopu. Brúsil si zuby na premiéra, či prezidentku. No v tomto mu plány skrížila ochranka ústavných činiteľov a tak si vybral oveľa jednoduchší cieľ. Párik mladých mužov pred barom Tepláreň. 

Spomínam, že asi rok dozadu som tam raz zablúdila a kúpila som si symbolickú dúhovú stužku. Bolo to také príjemné miesto v Bratislavskom Starom meste. Neďaleko toho bol metal shop, ktorý už tiež zavrel. Nie je to divné, že aj Zochova je v Starom meste? Obe tie miesta nie sú moc ďaleko od seba. Akoby tie miesta boli nejaké prekliate.

V každom prípade musím ostro odsúdiť tento ohavný čin. Všetci máme právo na život. Ľudia sme rôzni, máme rôzne názory, postoje. Môžeme so sebou nesúhlasiť, môžeme diskutovať, ale nemali by sme podporovať, podnecovať a vzbudzovať vášne a nenávisť voči akejkoľvek skupine osôb.

Ľudí akoby bavilo podnecovať nenávisť a hecovať sa k stále extrémnejším formám prejavov. Strácame ľudskosť a miernosť, strácame samých seba.

Tragédie by nás mali zomknúť a prinútiť premýšľať. Nie naďalej eskalovať napätie. Myslím, že ani desiatky dúhových vlajok nám nezaručí väčšiu toleranciu a sympatie. My potrebujeme hlavne viacej ľudskosti, úcty a rešpektu. Voči sebe navzájom, aj voči pravidlám.

Aby nebolo normálne sadať si opitý za volant.

Aby nebolo normálne dvíhať ľudí zo stoličiek, podnecovať vášne a podporovať rastúcu nenávisť na akejkoľvek strane.

Je mi smutno, že kým sa ja snažím pochopiť a prijímať odlišnosti a inakosti, tak iní sa snažia len burcovať vášne, či bičovať emócie.

Netradične s dvomi mamami.

Túto netradičnú knižku som si kúpila pred rokmi a dlho som ju ani nevedela dočítať. Navzdory až detskému obrázku je text až vrcholne náročný. Odborná čeština je niečo, čo by väčšina čitateľov jednoducho nedala. Aj ja som ju zjedla len z odhodlania. Myšlienky síce podnetné, ale ťažko sa cez to prekusávalo.

Ukazuje potrebu Coming outu, definuje sexuálne menšiny a hovorí aj o homofóbii.

Rozoberá, že navzdory nevôli majority aj homopáry počínajú a vychovávajú spolu deti.

Dokonca okrajovo menuje aj BDSM, ako niečo sexuálne, čo je majoritou odsudzované a odvaha ku coming outu je u vyznavačov BDSM potrebná rovnaká, ako u LGBTi.

Možno ešte definícia, ak by niekomu nebolo jasné:

L – lesby

G – gayovia

B – bisexuáli

T – transsexuáli a travestiti

i – intersexuáli – ľudia, čo sa neradia medzi mužov ani ženy.

Pár dievčat, ktoré si necháva hovoriť „to“ a popiera svoju sexualitu, som už videla. Občas mi to príde, že len odmietajú tú našu presexualizovanú spoločnosť a azda sa snažia žiť viacej nevinne, No a priestor dali aj popísaniu asexuality – askéza je vlastne základom duchovna, no možno sa tí ľudia len nechcú nikam zaradiť a tak tvrdia, že oni a sex nijako nesúvisia.

Knižku neodporúčam, ledaže by ste mali vysokoškolské vzdelanie a dobre ovládali češtinu. Mňa skôr dorazilo, že sa mi dostala do rúk práve v tejto chvíli. Akoby vo vesmíre všetko so všetkým súviselo. Akoby mi niečo našepkávalo, že ani túto komunitu nemožno prehliadať.

No ale pre mňa najväčším problémom je samotná nenávisť v spoločnosti. A tu ani nejde tak celkom o cieľ, o to viacej o tú potrebu – spolčovať sa a nenávidieť – všetko, čo je iné, všetko, čo sa nám vymyká z našich predstáv o správnosti, či normalite.

Ľudia strácajú svoje dobro a ľudskosť. A márnia svoj potenciál na pomýlené ciele, to je ten najväčší problém.

Fotografia: autorka