Zase sme malé. Na zanedbanom pieskovisku uprostred ponurého sídliska.
Otec hrá slovenskú hádzanú, matka sa zabudla na káve. Ramona sype piesok na rozbitý chodník. Čmára ním nezrozumiteľné obrazce.
Uvrešťané dievčatko sa demonštratívne hádže o zem. Parádna formička jej potrebám už prestala vyhovovať. Potrebuje ďalšie. A aspoň päť, aby mohla postaviť svoj vysnívaný zámok z piesku.
Neplatia argumenty. Je jedno, že práve prišiel nedoplatok za elektrinu. A tento mesiac bude ťažší, než všetky predošlé. Formičky proste musia byť! Aj keby rozvedená matka musela ísť po žobraní.
Ramona už ničomu nerozumie. Sama nemá ani lopatku, ani formičky. Aj ona by si rada postavila svoj zámok z piesku, ale….nemá ako a ani nemá s kým.
Pyšné matky ohŕňajú nosom: „Čo tu hľadá toto otrhané dieťa? Rozsýpa piesok, ktoré sme kupovali za vlastné!“
„Prac sa za materou kade ľahšie!“ – okríkne ju chlapča hrdé na vlastnú odvahu.
Ramonka je sama. Deti bývajú kruté.
„Ty do našej škôlky nechodíš! Nikoho a nič tu nepoznáš!“- pridávajú sa aj ostatné decká.
Ramonka v chvate vbehne na frekventovanú cestu. Jej malá hlávka končí tesne pri kolese mohutného kolosu.
Vo večerných správach je o nej krátka zmienka:
Dnes v poobedňajších hodinách došlo na Krížovej ceste k dopravnej nehode. Smetiarske auto zrazilo maloleté dieťa. Alkohol u vodiča zistený nebol. Ďalšie podrobnosti nehody sú predmetom policajného vyšetrovania. Prokuratúra zvažuje obvinenie zo zanedbania povinnej starostlivosti.
Rontgenové nálezy sú pozitívne, v nemocnici nie je dôvod malú naďalej držať. Pieskovisko žije ďalej, vlastným životným tempom. Vlastníci bytov zvažujú ohradenie ihriska. A vstup len pre obyvateľov daných bytových domov.
Celá debata | RSS tejto debaty