Pokračujem v sérií pitvania porúch, ktoré komplikujú, či pretvárajú každodenný život. A zároveň prínašam ďalšie náhľady a zdroje pre obdivovateľov života a diela Vincenta Van Gogha.
Aký význam a hodnotu môže nabudnúť jediný obraz? Vincent Van Gogh vo svojom diele ukazuje, ako sa z pre vlastnú dobu temer bezcenných obrazov stávajú skvosty hodné miliónov dolárov.
No skúsme ostať aspoň kúsok v realite. Zrejme jesvtujú aj domy a priestory bez jediného obrazu. Inde si ľudia vešajú lacné gýče, či rovnako lacné reprodukcie v plagátovej kvalite. Zberatelia obrazov zrejme sú, len nie sú natoľko na očiach. A bežný človek vníma obraz ako niečo drahé, plniace zrejme len estetickú hodnotu.
Umenie zrejme veľa nehovorí modernému uponáhľanému človeku, ktorý lieta z jednej práce do druhej, pod palcom mu večne vibruje mobil a okolo sa motajú detičky o ktoré sa treba permanentne starať.
Dokonca ani koronadobe sa nepodarilo úplne zastaviť a obohatiť večne náhliacich sa ľudí. No predsa len mnohí, hlavne študenti, ostali doma. A zrazu už ani denný biorytmus nie je až takým tvrdým a nemenným diktátom. Naskytla sa možnosť prehodiť dni a noci, prebdené noci nahrádzať uspatými dňami.
Zrejme ste už uhádli: dnes si niečo povieme o poruche spánku, ľudovo nespavosť, cudzojazyčne insomnia.
Spánok je pre bežného človeka prirodzený, akási bezproblémová regenerácia organizmu po namáhavom dni. Nespavosť býva hlavným sprievodným javom depresie. Vzniká zrejme pretlakom myšlienok v hlave, ktorá proste nie je schopná vypnúť, prestať sa večne niečím zaoberať a trápiť.
Keby to bolo problémom pár dní, vlastne by ani o nič nešlo. Tých „zopár probděných nocí“ by sme zvládli. No ako väčšina porúch, aj táto býva trvalá. Možno nie na každodennej báze, no ak má človek problém so spánkom, bude ho mať o rok aj o dva. A bude sa s tým musieť naučiť nejako žiť.
Lieky na spanie viacerí odmietajú práve z tohto dôvodu. Lebo brať ich občas môže byť OK, no permanentne si nimi zaťažovať pečeň už nie je práve ideálne riešenie. Až sa dostávame až k Hamletovskej otázke: Spať, či nespať?
Sú zdroje, ktoré píšu, že hlavné je regenerovať telo. Teda aj keď človek fakticky nespí, už samotné ležanie a uvoľnenie tela má regeneračnú funkciu obdobnú, než akú by sme mohli očakávať od spánku. Iné teórie idú ešte ďalej a odporúčajú sa počas dlhých prebdených nocí venovať svojim záľubám: dať si horúci čaj, zapnúť dobrý film, chatovať s priateľmi na nete, písať básne, či povedzme román. Telo si svoj deficit dobehne, dospí sa cez deň.
Vincent Van Gogh venoval pozorovaniu nočnej oblohy sériu svojich obrazov.
Parádny rozbor Hviezdnej noci nám predostiera anglicky písaná Wikipédia. Dozvedáme sa, že Vincent bol v liečebni na malebnom Francúzskom vidieku. Pozoroval okolie z obloka vlastnej izby a ateliér mal na chodbe. Jeho zlepšené zdravie mu napokon dovolilo maľovať aj pod holým nebom. Skrz listy diskutoval s bratom Teom a polemizoval s odlišným maliarskym prístupom Gaugina.
https://en.wikipedia.org/wiki/The_Starry_Night
Fascinujúce, koľko výpovede sa dokáže nahustiť do jediného obrazu. Udivuje fakt, že ciprusy sú symbolom smrti a samotný Vincent uvažoval o živote po živote, ktorý by mohol byť práve na dovtedy nedosiahnuteľných hviezdach. Prekvapí aj fakt, že tento obraz sám považoval za omyl. Dedinka na spodku obrazu bola voľným okom neviditeľná, dosníval ju tam samotný autor.
A ak túžite aj vo filme sledovať, ako môže s človekom zamávať obyčajné bdenie, odporúčam film Insomnia.
Celá debata | RSS tejto debaty