Môj favorit medzi literárnymi magazínmi

Niekedy celkom dávno som písala blog o uhle pohľadu. A akosi vzácne sme sa zhodli, že uhol pohľadu je sviňa. Na tú istú vec sa môžeme dívať z dvoch aj viacerých perspektív. A literárne časopisy ani v tomto nie sú výnimkou.

Ako začínajúceho autora človeka poteší každá jedna publikácia. Z tohto pohľadu v dobrom spomínam na Literárny týždenník (LT), kde mi vyšla recenzia a nezazlievam ani Dotykom, že onehdy môj príspevok neuverejnili. Napísali mi však milý odkaz, ako mám písať a neprestávať.

Z hľadiska čitateľa môže byť človek o čosi kritickejší. Publikovať by ma v ideálnom prípade mohli všetci, kupovať by však človek chcel len to najlepšie, najaktuálnejšie. To, čo mu reálne dáva zmysel si zakúpiť.

Ja som už na tomto blogu napísala pár kritických slov na margo LT aj Dotykov. Možno ste ich však prehliadli, alebo minimálne si nespájate tie súvislosti až tak dokopy. Teda v skratke:

LT aj Dotyky vydáva Spolok slovenských spisovateľov (SSS)

LT sa borí s ustavičnými finančnými ťažkosťami. Už prešiel z týždenníka na dvojtýždenník a pravidelne nabáda čitateľov na zbierku o záchranu, ale zarábať si reklamou sa mu akosi nedarí. Človek má pri LT dojem, že zaspalo dobu. Spomína úmrtia a sťažuje sa, že nemajú väčší priestor v televízii. Akosi si pripadáte, ako na návšteve cintorína – ponuro a stratení v čase.

Recenzie prichádzajú na kadečo, čo si na pulte kníhkupectva ani nevšimnete a najkrajšou stránkou je asi tá posledná s aforizmami.

Pri Dotykoch sú tie pocity ešte rozpačitejšie. Definujú sa totiž ako časopis mladých, no aktuálne už berú kadečo. Ich hlavným respondentom sa stal päťdesiatnik, čo ohovára svojich kolegov z branže.

Aj ďalšie články sa nesú v duchu ohováračiek, väčšina článkov je bez podpisu, akoby sa aj samotní redaktori hanbili za ten brak, čo reálne čitateľovi predkladajú.

Avšak v Almanachu nájdete svojich súputnikov, rovnako začínajúcich autorov a tak trochu sa tešíte, že aspoň niekto a niekde im ten priestor dal.

Najväčšieho Faux pas sa však dopustili Dotyky s Patríciou Gábrišovou.

Poslala im receneziu na básnickú zbierku Maje Jakúbekovej Vykrivenie. Po dvoch mesiacoch čakania si to rozmyslela. Poslala Dotykom správu, že nechce zverejniť recenziu a zároveň tú recenziu poslala do Romboidu.

Recenzia vyšla de facto v rovnakom čase v dvoch rôznych, konkurečných médiách. Ono žiaden čitateľ nekúpi 2-3 magazíny, aby v nich čítal rovnaké články. Gábrišová sa za vzniknuté nedorozumenie čitateľom ospravedlňuje.

Aký je postoj Dotykov a či vôbec toto zaregistrovali, mi zostýva neznámou.

Tento magazín však sklamal aj v neaktuálnosti. Propagovať eventy po uzávierke čitateľa tiež moc nepoteší. Rád by dostal avízo včas, nie až po funuse.

Titulka oči nevybije, ale nesie posolstvo.

Konkurenčnú Knižnú revue (KR) vydáva Literárne centrum.

Každoročné hodnotenie tvorby autorov zadelené podľa žánrov býva strašiakom nejednému autorovi, ktorého literárna kritika dokáže rozniesť na kopytách. Zároveň však mám taký pocit, že čo sa do toho celkového hodnotenia nedostane, akoby ani nejestvovalo, či minimálne nebolo pre kritikov dostatočne zaujímavé.

Listovaním v KR sa vám na prvý pohľad môže zdať, že toto je už magazín príliš náročný a profesionálny. Avšak druhé a ďalšie pohľady dokážu milo prekvapiť.

V KR zistíte, že reklamu dokážu sprostredkovať, aj z nej profitovať. Že nezaspali dobu a keď si spomenú aj na práve zosnulých, robia to úžasným ospevujúcim spôsobom, nie s pachuťou cintorína.

Avíza na eventy sú aktuálne, čitateľ sa má do čoho reálne zapojiť.

Zrazu máte pocit, že dostávate aktuálne a relevantné informácie zo sveta literatúry. Dozviete sa o aktuálnej ponuke kníhkupectiev, o víťazoch posledných literárnych súťaží aj o medzinárodných literárnych konferenciách so slovenskou účastou. Redaktori sa pod svoje články s radosťou podpisujú, lebo za kvalitu sa nik nehanbí a aktuálne vydanie KR môže s hrdosťou ukázať svojim priateľom aj známym z literáreho sveta.

Môj favorit je teda jednoznačný. Možno iní majú iných, no to je už vecou ich osobných preferencií.

Fotografia: autorka

 

 

Slovenská spisovateľka a jej triler

28.03.2026

„Triler je žáner filmu, knihy alebo televízneho seriálu, ktorý má u čitateľa alebo diváka vyvolať silné napätie a emócie,“ píše múdra wikipédia. Katarína Pivarčiová sa po dvoch romantických príbehoch pokúsila zabŕdnuť do tohto žánra. Vydal Slovenský spisovateľ v roku 2021. Rozhodla som sa prestať sa sústreďovať primárne na slovenské diela, avšak [...]

Líška vo Verone

10.03.2026

Kúsok som si dovolila pohrať sa s názvom diela a menom autorky. Veronika Šikulová totiž nazvala svoju zbierku krátkych textov názvom Líštičky majú rady teplo. Pričom tú líšku si požičala z Exupéryho Malého princa. Teda autorka neskrývane odkazuje na ikonickú filozofickú rozprávku pre dospelých, skrývajúcu hlboké myšlienky. A použije to na zbierku akejsi [...]

Čáry-máry Baričáka

24.02.2026

Málo tak všestranných osobností je na našom literárnom poli, ako práve Pavel Hirax Baričák. Píše motivačnú literatúru, romány, cestopisy aj básne, vedie vlastné vydavateľstvo Hladohlas. Jedinou knihou ho iste nemáte šancu celého poňať a pochopiť, aj keď aj tá jediná kniha mi dala zabrať. Hirax cestuje po Slovensku ako taká rocková hviezda. A žienky sa mu hrnú na [...]

Hungary Election

Skutočná tvár porazeného lišiaka? U Matoviča sa Orbán zaujímal o kúpu Gabčíkova, Fico uňho s dobrým nápadom nepochodil

13.04.2026 06:00

Viktor Orbán je veľmi šikovný i kontroverzný líder. Nahliadnite trochu do zákulisia politika, po 16 rokov pri moci vo voľbách prehral.

Péter Magyar, líder strany Tisza.

„Oslobodili sme Maďarsko“. Magyar vyzdvihol historický mandát na vládnutie a vyzval prezidenta, aby odstúpil

12.04.2026 23:34

Maďarsko bude podľa Magyara opäť silným spojencom v rámci EÚ a NATO.

Magyar

Magyar vyhral voľby. Nastolí po Orbánovi liberálnu demokraciu?

12.04.2026 22:29

Viktor Orbán je tvárou neliberálnej demokracie. Na čele Maďarska stál nepretržite 16 rokov. Ale teraz ho vystrieda líder Tiszy Péter Magyar.