Ak ani sami netušíte, aké pravidlá má žáner, v ktorom sa pohybujete, je ľahké nachytať vás na hruškách. No keď sa so všetkým oboznámite a naďalej kráčate vlastnou cestou, tomu sa už hovorí tvrdohlavosť, či Nová éra.
Moje písanie sa už dlhé roky snaží plátať diery v systéme. Bolo málo regionálnych redaktorov? Tak som písala správy do novín. Absentuje fungovanie literárnych agentov? Tak beriem cudzie knižky za vlastné a šírim lásku k písanému slovu.
Obdobný mechanizmus ma doviedol až k písaniu recenzií. A čo vlastne porušujem? Minimálne dve oblasti mi v recenziách robia ťažkosti.
- Striktné oddelenie autora od samotného diela.
- Potreba vyváženosti za každú cenu.
O obvinení, že píšem negatívne recenzie na objednávku, by bolo zrejme aj škoda hovoriť. Píšem, ako cítim. A ak je knižka, ktorú mám v ruke, skutočne slabá, či zlá, nebudem ju nasilu chváliť len s ohľadom na samotného autora a jeho záujmy. No haniť niečo skutočne skvelé a výnimočné? To by som išla sama proti sebe. A nik by už žiadnej ďalšej recenzii neveril.
No poďme k tým bodom:
Ad 1. Na obhajobu sa udáva, že životopisy antických autorov sú nám z drvivej časti neznáme, no tento fakt nebráni samotnému pochopeniu a obdivu ich diela. Na druhej strane však od počiatkov písania histórie zachytávame nielen diela, ale aj životné postoje a osudy našich klasikov.
Bez poznania hlbokej chudoby, v akej žil József Attila, by samotné jeho básne tratili na sile aj výpovednej hodnote.
A bez poznania bohémskeho a okázalého spôsobu života Adyho by nám jeho poézia mohla znieť prehnane až velikášsky.
Ad 2. Očakáva sa vyvážená recenzia na často nevyvážené diela? Ak je niečo naozaj slabé, chaotické, školácke, nejaký ten nadhľad a vypichnutie akéhosi pozitíva v záplave negatív je naozaj fajn. A aj to robím! No navzdory tomu sa vnímajú negatívne recenzie ako niečo zdrvujúce, devastačné, niečo, čo likviduje samotnú podstatu pisateľa.
Ale v opačných prípadoch? Ak ma kniha aj autor dokáže nadchnúť? Čím dokážu argumentovať tí bojovníci vyváženosti? Musíme nevyhnutne hľadať chyby a kazy aj na bezchybnom chrupe? Lebo dokonalosti proste niet? A potreba vyváženosti by mala recenzenta nútiť na každom diele hľadať rovnaké množstvo pozitív a negatív?
Písanie recenzií je menšinový žáner. Teda priveľa plodnej diskusie pod článkom by ani nebolo reálne očakávať. No v každom prípade môže byť prínosné zadefinovať vlastné postoje. I keď ani zďaleka nie sú nemenné. Všetci sa vyvíjame v čase a priestore. A tak by to aj malo byť.
Celá debata | RSS tejto debaty