Našťastie nemám slávneho a ženami obletovaného manžela. A tak mohlo naše manželstvo ostať pokojným prístavom už dlhých dvadsať rokov.
Barbara Pribylincová takéto šťastie nemala a jej manželstvo so známym a uznávaným básnikom vydržalo len pár rokov. Bola manželkou Maroša Bančeja v rokoch 2012-2016.
Možno mnohí nevedia, že táto žena je tiež pomerne plodnou autorkou.
Mne sa do rúk dostalo jej prozaické dielko Moja prvá láska…na truhle vyryté
.
Vnímate ten dvojitý feeling už v samotnom názve?
Autorka nám všetky bolesti sveta podáva zabalené v akejsi cukrovej vate. Formou rozprávky pre deti určite nevhodnej.
Dokonca tu máme aj erotické scénky:
„Nedalo sa to vydržať. Princezná sa mu hodila okolo krku a kráľ ju bozkal na líčka, na nos, na ústa, na krk.
Princezná cítila jeho teplo a plakala od dojatia.
Skĺzli pod klavír a kráľ sa hral s jej telom pod blúzkou, aj pod sukňou. Skrátka, bola to taká motanica rúk a nôh, akurát, že obom prekážali textílie.“
Voľba ilustrátorky bola chybou
„Maroš sa za tie ilustrácie hneval.“, konštatuje Barbara na margo obrázkov od Michelle Sabao.
A ja Maroša plne chápem. Ako rozhľadený autor si právom želal, nech Barbarinu knihu ilustruje profesionálna výtvarníčka. Nie akási kamarátka, čo sa de facto nanútila.
Z prebalu a ilustrácií by náhodný návštevník kníhkupectva mohol mať dojem, že ide o rozprávkovú knižku pre deti. Ako veľmi by sa však mýlil!
Pribylincová sa dopustila chyby, akú páchajú mnohé začínajúce autorky. Dovolila, nech jej knižku ilustruje kamarátka-amatérka.
Niektorí kresliči žiaľ majú väčšie egá, než nadanie a aj keď siahajú na dno svojich možností, tak je to žalostne málo.
Obrázky ostávajú na úrovni násťročného dievčatka a jediným aspektom, ktorý to v tejto knihe zachraňuje, je fakt, že hrdinkou tejto rozprávky je zhodou okolností násťročné dievčatko.
Teda s prižmúrením oboch očí by sme to mohli interpretovať, že tie kresbičky nám tu zanechala samotná Princezná bez mena.
Prvá láska v spojení s kráľom popu
Pribylincová popustila uzdu svojej fantázie a ku leskom a slávou ovenčenému Kráľovi si pribásnila mladú a naivnú Princeznú bez mena.
Celé dielko zabalila do veršov Maroša Bančeja – pred aj za samotným textom.
Barbara Pribylincová touto malou a ľahko čitateľnou knihou naozaj prekvapila.
Prekvapujúci je jej ľahký a pútavý text, plný opakovania a nadsázky.
Autorkin čierny humor nám pomôže stráviť aj tie najťažšie údery osudu vo forme leteckého nešťastia, samovraždy, ťažkej choroby aj straty oboch rodičov.
Násťročné princezničky zdá sa všetko prekonajú.
A čo to neprekonajú, tak sa potužia alkoholom a strelia si guľku do hlavy.
Osviežujúce je autorkino večné opakovanie. Barbara vytvára vlastné ustálené slovné spojenia, ktoré nám opakuje do omrzenia.
Rovnako aj samu seba nám ustavične pripomína. Princezná bez mena Pribilincovú ustavične číta, má ju v batožine a opatruje na poličke u zbožňovaného Kráľa.
Máme pribásnené aj ďalšie celebrity a všade číhajú paparazzi z denníka Pomätený čas.
Doktor Murray v stave zníženej príčetnosti zabíja slávneho Kráľa a Princezná nachádza svoje pravé meno.
Navzdory všetkým temnotám je to pútavé dielo. Akási tragikomédia o dospievaní v našom šialenom svete.
Fotografie: autorka
Celá debata | RSS tejto debaty