Iniciály s rovnakými písmenami sú akoby osudové. Brigitte Bardott, Barbara Bančejová, či môj najnovší objav Kristína 

Kövešová.

Človek si automaticky všíma konkurenciu, či vlastne kolegov. A keďže sa stále viacej venujem krimi, tak som si všimla aj ju.

Prvýkrát mi jej akčnosť udrela do očí, keď prenasledovala kňaza Františka až mu so svojím mikrofónom dobreže nevybila predné zuby.

Oveľa sympatickejšiu tvár ukazuje KK v rozhovoroch s obeťami sexuálneho zneužívania.

Je sympatické, ako sa drží svojich tém a sleduje sexuálneho predátora Rácza aj po prepustení na slobodu.

Pozrela som si s ňou zaujímavý a inšpiratívny rozhovor. V mnohom KK hraje prím a v mnohom ju prosto nepochopím.

Vraj ona chce tých páchateľov „počuť“, no pravda je taká, že ich len uháňa so zapnutým mobilom a s mikrofónom v ruke.

Lebo tí páchatelia proste nechcú hovoriť.

Alebo sa chcú rovno biť, alebo sa rozkrikovať, ako KK aj neraz zdokumentovala vo videách.

Človek pozerá 5-8 minút a samý krik a emócie, bez toho, aby ste rozumeli aspoň z 30%, čo to tie davy kričia.

Prosto by som to nerobila.

Krása novinárskej práce je, že na rozdiel od videí, to asi ťažko pútavo opíšete, ako beháte za páchateľmi, ktorí nehovoria nič, či neartikulovane kričia a útočia na kamery. (článok poKRAčUJE POD VIDEOM)

Ďalší zaujímavý moment je, že KK opisuje svoje súkromie ako oázu pozitivity a blaženej spokojnosti.

A potom to jej ťaženie v krimi svete tak trochu vyznieva ako návrat spravodlivého -toho, čo ide robiť poriadky a nastolí božiu spravodlivosť.

Akosi nevnímam svoj život až natoľko idylicky.

A práve preto, ani by som nechcela v novinách písať len o zločinoch, násilí, vraždách.

ZLA je dostatok aj bez toho, aby sme denne vyprodukovali ďalšie tony negatívneho materiálu.

A tú túžbu venovať sa pozitívnym témam našťastie vidím aj vo svojom okolí.

Ja viem, že médiá len obsluhujú verejný dopyt a záujem. No ten záujem nemôže byť natoľko zvrátený, aby si denne žiadal tony sĺz a bolesti. Či úbytok X životov.

Naopak, veľký úspech u Kristíny je, že jej vraj píše 300 ľudí denne. Všetky tie ženy a baby, všetky tie obete pedofilov a sexuálnych predátorov. Zrejme aj všetkých tých 26 báb, ktoré sexuálne zneužil manželský pár z Mojmíroviec.

Z jednej strany je to pochopiteľné, že KK to rieši, tak nech vyrieši aj stú a dvestú obdobnú udalosť, no z druhej strany je to aj fyzicky nemožné. Akoby nejestvovali iní redaktori a iné médiá.

Ak by len každá stá obeť oslovila aj mňa, už to by bolo pozitívne. Už to by bolo štartovacie pole, aby sme sa prípadu začali venovať. Asi nebudeme behať s kamerami a nebudeme dotyčného prenasledovať šprintom na 50 metrov, ale urobíme všetko pre to, aby sme sa prípadu povenovali s maximálnou mierou pozornosti aj zodpovednosti.

Na budúci týždeň v utorok mám stretnutie so ženami z OZ Nádej. Tie ženy ponúkajú bezplatné psychologické a právne poradenstvo. A v odôvodnených prípadoch dokážu pomôcť obetiam aj v otázke financií.

Takže ak by ste do toho utorka nabrali odvahu čokoľvek sa pýtať, môžem sa ísť pýtať za vás. Môžete ma kontaktovať tu v diskusii, či na mesengeri Renáta Montmartre. Alebo môžete napísať aj tristoprvú správu pre KK – čo ak aj z vás raz bude „televízna hviezda“.