Literárne stretnutia ohrozené koronavírusom
9. marca 2020 14:02,
Prečítané 1 377x,
rmontmartre,
Film
Je marec, čas besied s knihami a o knihách. A žiadalo by sa nám pripomenúť si aj výročia narodenia bardov slovenskej literatúry Pavla Dobšinského a Andreja Sládkoviča. Ale! Na druhej strane sa nám odporúča vyhýbať sa masovým podujatiam, nenavštevovať školy ani detské domovy z dôvodu možného šírenia epidémie koronavírusu.
Miroslav Kapusta a Bea Hric Swetlunka
Pavol Dobšinský, národný buditeľ a zberateľ ľudovej slovesnosti, by 16.3.2020 oslávil svoje 192. narodeniny. Jeho rodná obec Slavošovce si tento dátum pravidelne pripomína kladením venca, príhovorom, spevokolom.
Na tohtoročnom Dni Pavla Dobšinského by mali svoju tvorbu prezentovať aj debutantka Bea Hric Swetlunka a uznávaný autor prevažne detskej literatúry Miroslav Kapusta. Plánujeme návštevu miestnej základnej školy, príhovory pri soche Pavla Dobšinského a neformálnu oslavu jedného roka od vydania Swetlunkinej Ne(z)vratnej spovede. Ale možné protiepidemiologické opatrenia môžu celú našu organizačnú prácu pozastaviť na neurčitý čas.
Ohľadom Andreja Sládkoviča je situácia ešte interesantnejšia. 20.3.2020 plánujú v Banskej Bystrici osláviť okrúhle 200. výročie narodenia autora bájnej Maríny. Toto podujatie sa plánuje s väčším počtom účinkujúcich. Bohatý kultúrny program v krajskom meste by pritiahol aj väčší počet návštevníkov.
Ale ako to bude prebiehať v súvislosti s hroziacim sa šírením koronavírusu?
Sledujem médiá a robila som si menší prieskum v teréne aj na internete.
Ľudia zatiaľ paniku necítia. koronavírus je skôr témou nekonečných vtipov a neplodných debát. Ľudia majú akýsi automatický pocit, že „nás sa to netýka!“
A médiá tento systém vnímania aj podporujú. Spočiatku nám hovorili:
-Nešírme paniku, epidémia je len v Číne a Ázii.
Neskôr sme sa dozvedeli, že epidémia koronavírusu „je len v Taliansku“. A keď sme už potvrdili prítomnosť vírusu aj na Slovensku, ešte stále sa utešujeme tvrdením, že „koronavírus je smrteľný len pre starcov“.
To akože na starcoch až tak nezáleží? Lebo by skôr či neskôr zomreli prirodzenou smrťou?
Keby sme na poli literatúry mali prísť „len o starcov“, bola by to temná éra pre slovenskú literatúru. Veď práve dámy nad 50 a páni so šedinami sú tí, „čo už položili niečo na stôl“. To sú tí ľudia, ktorí nám vedia byť mentormi, učiteľmi aj motivátormi.
Ohľadom mladej generácie sa obávam, že mať len talent nestačí. Hlavne ak sa spája s bohorovným sebavedomím, neúctou ku starším, neochotou učiť sa, prijímať kritiku a posúvať sa vo svojej tvorbe.
Dovoľte mi ešte menší výlet do sveta výtvarného umenia. Na jeho štúdium som sa prihlásila už ako dospelá, mladá žena s hlavou v oblakoch. Ani som vlastne nevedela, čo vo mne je, len som vedela, že ma táto oblasť zaujíma a rada by som sa v nej dačomu priučila. Môj učiteľ (možno ste už uhádli) bol výtvarník v dôchodkovom veku. Samé šediny, ale veľa akúseností a hlavne láska k výtvarnému umeniu. Požičal mi knižku, z ktorej som sa mala doma pripravovať, dával mi domáce úlohy. A raz sa ma aj spýtal, či navštevujem galérie, lebo mala by som. Zvláštne, že ma to nenapadlo samú od seba: mapovať dianie na výtvarnej scéne v súčasnosti. Mne stačilo len obdivovať najväčšie mená, ktorých obrazy sa predávajú za milióny.
No v súčasnosti mi práve tie vzácne priateľstvá so „starcami“ výtvarníctva chýbajú. Pokúšala som sa dať pár svojich výtvarných pokusov na internet a výsledok bol katastrofálny. Toľko posmechu a pohŕdania som v živote nezažila, než koľko sa ich pozbieralo na mojom facebookovom profile.
Došlo to až tak ďaleko, že mám blok: prázdne plátno, schnú mi farby a nič. Normálne mám strach, že to pokazím. Ale aby som nebola k internetu až taká nespravodlivá, pár výtvarných priateľstiev predsa len mám. Jedným z nich je mládenec s obrovskou fantáziou a výnimočným talentom Radovan Vincze a tým druhým pán so šedinami Stefan Ziegler. Stefan je v mojich očiach vzácna, sťa renesančná osobnosť: vyštudoval filozofiu, robí fotomaľby, podnietil ma vytvoriť pár svojských rámov na obrazy. A prinavrátiac sa k pôvodnému poslaniu nášho blogu: Stefan píše poéziu aj prózu. A nie hocijakú. Už by bolo načase niečo vydať, obrazy vystaviť. Veď nik z nás tu nebude večne.
20.11.2024
Pamätáte na Kone sa strieľajú, však? Či na The Cat on the Hot Tin Roof? – proste voľakedy sa točili nezabudnuteľné filmy, ktoré vo vás zanechali dojem. A tou poslednou klapkou to vo vás neskončilo. Pre podaktorých je obdobným záberom aj aktuálny film s Demi Moore: The Substance (Substancia). The fact is this movie starts and never stops, not even when its over because [...]
18.10.2024
Blog na Pravde sa hemží reklamami, nechápem, ako sa tu ešte v tomto móde, kedy zakrývajú aj podstatné časti textu nevyžiadané reklamy, dá vôbec existovať. A celkovo, písať recenzie tuná a zadarmo, či inde a za peniaze? Asi každý pozná racionálnu odpoveď. Teda na literatúru som už našla kanál, kde som v printovom médiu. Na filmy ešte nie, zrejme len treba viacej [...]
26.09.2024
Tesne pred kalamitou sme mali malú milú akciu. Už sme aj prezdieľali zopár fotiek na sociálnej sieti a dala som aj krátke video na youtube. Ale reku aj tu sa vám pochválim, aká som to ja organizátorka, moderátorka a autorka. Na youtube sa mi pomaly – pomaličky zbierajú sledovatelia. Už je ich až 29. Pre neznámeho človeka ozaj milé, no na to, že trápne frašky z jojky [...]
Celá debata | RSS tejto debaty