Verili by ste, že po takmer ročnom pobyte ešte stále dokážem zablúdiť v kľukatých uličkách Bratislavského Starého mesta? Ale to nekonečné objavovanie všetkého možného, čo nám táto perla na Dunaji dokáže poskytnúť, ma dokáže uchvátiť.
Stretnutia s umelcami sú stále vzácne. Hlavne ak prichádzajú aj nové tváre a obzory sa rozširujú.
O letnej čitárni u Červeného raka som už viackrát počula, no včera som tam po prvý raz aj zavítala.
Vlastne v živote som žiadnu obdobnú letnú čitáreň nevidela! V mojich predpotopných predstavách sa čitáreň spájala so zatuchnutými, starými knižnicami. Avšak toto je niečo úplne iné. Oddychová zóna priamo v Starom meste, záhrada pod Michalskou bránou. Krajšie prostredie by ste len ťažko hľadali na pár príjemne strávených hodín v spoločnosti dobrej hudby a literatúry.
O hudobnú zložku sa túto stredu postarala poľská gitaristka a speváčka Isa Conar. Isa Conar sa podujala na zhudobňovanie slovenských básní.
V jej podaní ste mohli začuť texty Zuzky Kuglerovej, Dany Janebovej, Zuzany Cascino, či Vlada Javorského. Mňa najviac dostal Javorského text Načo tajiť?.
Samotní textári boli prítomní, Vlado Javorský vlastne celú dobu fotil a natáčal, Zuzka Kuglerová bola prítomná priamo na pódiu. Okrem nej svoje básne prišli osobne prezentovať Ján Tazberík a Erik Ondrejička.
Podujatie moderoval básnik a prozaik Stanislav Háber. Háberových zopár zbierok bolo dostupných aj pre prípadných záujemcov.
Od Erika Ondrejičku som ešte žiadnu zbierku nečítala, ale jeho recitácia v doprovode Isabelinho brnkania bola natoľko čarovná, že tento rest proste raz musím dobehnúť.
Medzi divákmi boli aj vzácni hostia ako predstaviteľ Pen clubu s partnerkou, či literárny kritik Irenej s manželkou.
After párty sa pretiahla do zotmenia. Nás s Irenejom uniesol hlavne neskonalý rozprávačský talent Stana Hábera, ktorý rečnil, akoby čítal z veľkej knihy.
Ani sa nepamätám, kedy a koho som obdobného stretla, kto dokáže rozprávať a rozprávať, v stále rýchlejšom rytme, uchvacujúc svojich poslucháčov.
Od Stana a o Stanovi som už čo-to počítala, ale reálne spoznať autora, ktorého poznáte len cez jeho tvorbu a životopis, to je proste nebe a dudy.
Odchádzam nabitá dojmami a s novými úlovkami. Mám dva ďalšie zbierky od Hábera, dvojo románov som pokúpila vo výpredaji v Starom meste.
A aby som nezabudla: moja domáca úloha je poslať Ise nejkú tú moju poéziu na zhudobnenie. S tou ponukou ma skutočne potešila. Mám síce už spriazneného hudobníka Romana Buhoveckého, ktorý čo-to odo mňa už zhudobnil, avšak Isa je žena, čo otvára ďalšie možnosti. Ona proste môže zaspievať aj moje básne v ženskom rode, také tie čisto ženské subjektívne výpovede. Tak snáď mi len poprajte šťastnú ruku pri výbere, nech spoločne s Isou vytvoríme pieseň, ktorá bude mať potenciál zaujať. Snáď niekedy nabudúce aj zase v Bratislave.
Fotografie: autorka
Celá debata | RSS tejto debaty