Toto leto som bola až moc zaneprázdnená a tak som sa na blogu azda ani nezmienila o filmovom festivale Zlatý bažant kinematograf. Tohto roku urobili dobré rozhodnutie, že premietali samé československé filmy.
Toto leto v Bratislave bolo akosi všetko lepšie, než v predchádzajúce leto. Nemuseli ste čítať titulky, ale počuli reč, ktorej rozumiete, nepoletovali všade otravné komáre a vzduch nebol presýtený repelentmi a dokonca ešte aj výhľad bol krajší. Nepozerali ste v diaľke na temné stromy, ale videli ste na Bratislavský hrad a na Dunaj.
Len počasie sa za ten týždeň stále ochladzovalo a na Dobro došli sme uprostred filmu proste odišli. Odišli aj viacerí. Akosi to nestálo za to mrznutie v studenom vetre, To Dobro došli sme teda dopozerali doma z gauča. A tento náš film krásne reprezentuje presne to, čo mi na našich filmoch vadí.
Rovnakí herci sa vám motajú pomaly v každom filme. Okukané tváre, ktorým už neveríte, že by každý deň mali byť niekým iným.
A zrazu som v tom studenom vetre mala pocit, že áno. Tie naše celebrity si to užili a natočili. A aj nás presvedčili, že si to vedeli užiť a natočiť, ale tým to proste hasne. Žiaden hlbší mesage, ani posolstvo sa ku mne akosi nedonieslo. Nič , s čím by som sa vedela identifikovať, alebo na čo by sa oplatilo spomínať.
A v nedeľu youtube, tiež ponúkol vedľa seba. Slovenský a český film.
Mimořádná událost ma oslovila. Manžela nie a ani to nesledoval.
No mňa áno. Bavilo ma, že je to obyčajný príbeh, aký by sa mohol pokojne odohrať.
Žiadne okukané tváre, žiaden prepätý rozpočet. Len vláči motoráčik, ktorý sa dá samovoľne do pohybu. A znáška cestujúcich, kde je každý iný a každý akosi typický pre svoj druh. Akási hra logiky a možností. Čo s tým a ako? A influencerka, čo si to natočí a politik, ktorý si to postaví do kampane.
A ľudská hlúposť, limity, slabosti a absurdity.
Bavilo ma, že sa s tými postavami a situáciami dokážem identifikovať. Lebo sú o nás, nie o nejakých dokonalých exemplároch ľudí v nejakých vyleštených podmienkach.
Mimořádná událost (2022) | ČSFD.cz (csfd.cz)
A hneď na to film podľa Evitovky V lete ti poviem, ako sa mám.
Nemám rada ženské romány. Nebaví ma všetko to hranie na city a pitvanie vzťahov do bezvedomia. Naša najpopulárnejšia Vasilková na tomto postavila desiatky kníh, no pre mňa je to nočná mora. A ešte si k tomu domyslite ten náš slovenský neduh s okukanými celebritami, ktoré si to zase niekde užívajú. Lebo narodinová párty v tom filme imituje pomaly karneval v Riu!
Asi jediné, čo ma na tom bavilo, bola postava premiéra. A jeho hraná idyla rodinného šťastia. A všetky tie marketingové ťahy, vďaka ktorým si naši ľudia už ani nevolia lídra. Len akýchsi krásne vyleštených a vylepšených Kenov s Barbinami vedľa seba.
Je to smutné, že nás samotná spoločnosť núti sa hrať na tú ich dokonalosť.
A ľudia sa ťa aj pýtajú, ako sa máš. Ale úprimnú odpoveď nečakajú, ani si nevedia čo s ňou počať.
Celá debata | RSS tejto debaty