Knižná mapa

Oficiálne sa to nazýva festival, aktuálny happening by sme pre priblíženie mohli nazývať aj predĺžený víkend s polpenziou. Jedná sa o každoročnú udalosť, približne v rovnakom čase – posledný augustový víkend. Združenie Pars Artem založili básnik a aforista a rozprávkarka. Ján Tazberík, básnik, sa posledné roky ešte zúčastňoval na stretávkach. Naposledy […]

Ako regionálna redaktorka Bratislavy som videla nejedny krásne plány a nádherné vizualizácie. Ako sa zrevitalizuje jazero Rohlík, akú podzemnú garáž postavia ku Štrkovcu, či aké nádherné Staromestské plató raz zjednotí rozorvané Staré Mesto. A možno keď napadne metrový sneh a pečené holuby nám budú padať na terasy, tak sa aj dočkáme toho futuristického […]

Môj blog o Parkáčovi vyvolal búrlivé reakcie a vlnu nenávisti. Azda najrelevantnejšou výtkou bolo, že tú knihu treba dočítať, aby naplno zažiarila. Tak som teda dočítala, všetkých 285 strán Parkáča a aj 100 strán slávnej dedičky literárneho mena. Žeby som mala čakať nejaké roztopenie ľadov? Po tom blogu mi bolo vytknuté, že som „útlocitná […]

Malý Luško mal veľkú pravdu. Život je ozaj tragikomédia. Neviem, či je to taká tá slovenská špecialita, alebo sa to darí len mne, mať viacej hejterov ako fanúšikov. V každom prípade si to plne uvedomujem, že ak napíšem niečo pozitívne, ako je život fajn a všetko v pohode, tak mám len zopár čítaní a max. 1 komentár, no akonáhle som sa „chvíľu nudila“, […]

Ja a Ľubo Dobrovoda sme sa vzácne zhodli. Že nemáme se rádi a nebudem se mít rádi. A začalo to mojou naivnou poznámkou ku jeho literárnym počinom, že nechutnosti do literatúry nepatria. Pán autor si proste skalopevne stojí za tým, že áno a že takto má vyzerať takzvaná vysoká literatúra. No a ja som teda nejaká vysušená malomeštiačka, ktorá sa do tej literatúry […]

Milujem tlačovky Štefana Hamrana. Nie je to žiadna poblúdená platonická láska, ale mám rada ten štýl, tú vecnosť. Ten pokoj, akým vnáša svetlo do prípadu. Aj do toho o vražde Andrey z Dubnice. A naopak médiá sproste klamali. S tými ich do očí bijúcimi titulkami, že Dva roky zúfalo volala o pomoc a nik jej nepomohol. A volala až natoľko „zúfalo“, že za […]

V prvom rade si želám, aby ma ušetrili svojho fňkukania unudení deduškovia. Že ich nebaví život a nebaví čítať? Tak nech si bežia skladať vlastný epitaf, či kupovať kryptu. Len nech sa nesnažia oberať aj mňa o chuť do života. Ja píšem pre ľudí, ktorých to baví. Čítať, vnímať, premýšľať, ….a teda aj žiť. Neviem, čo je nuda. Vlastne nikdy som tým […]

Kniha Reevesa Wiedemana sa mi dostala do rúk čírou náhodou. Je to novinka a tak som chcela vedieť, o čom je. A urobila na mňa silný dojem. Autor je americký novinár a ku prípadu impozantného rastu a nezabudnuteľného pádu spoločnosti WeWork sa dostal cez svoju novinársku prax. Ako správny novinár vyňuchal všetky kontroverzie a pikošky. Avšak babkám navyknutým na náš […]

Priznám sa, onoho času ma tešilo, že sa natáča komédia na „spôsob Košturicu“ a vybrali si Rimavskú Sobotu a Lučenec. A znelo to skvele, že režisér je zo Soboty a hlavnú postavu si zahrá celebrita najvyššieho rangu, Milan Ondrík. No a potom prišla miniséria Iveta a Ondrík ako chorľavý gay. Trebišov bol pohoršený. Ich mesto sa stalo len akousi karikatúrou. […]

Občas je mi až trápne, ako nepoznám najvýraznejšie postavy nášho spoločenského života. Tak to bolo s Máriou Kráľovičovou, ktorej meno mi prvý krát udrelo do očí až v deň jej smrti. Štefana Wimmera si začínam všímať ako 66-ročného boháča. Ako sa však k tej vile na hradnom kopci so 14-timi izbami dopracoval? […]